Vyhľadávanie
Bratislava, Misijná spoločnosť evanjelia Ježiša Krista 2010
Svedectvá ľudí s neobyčajnými zážitkami alebo kresťanské svedectvá majú pomerne zreteľné miesto na našich knižných pultoch. Rózsa Warmerová sa narodila do židovskej rodiny v Piešťanoch ešte pred 1. svetovou vojnou, ktorú už naplno dievčensky vnímala. Sama si udávala maďarské občianstvo, keďže nikdy sa nezmierila s odtrhnutím sa Československa od veľkého Maďarska. Postupne sa ukázalo, že v nej drieme veľký tanečný duch (vo Viedni) a sochársky talent (v Budapešti). Lenže potom sa ako často aj predtým s plným nasadením a trochu naivne vydala, nastali problémy, utiekla pred nimi do Anglicka, ako slúžka nevydržala obmedzovanie, vrátila sa naspäť do Budapešti – práve v období plazivého rozširovania hnedého moru. Po špiritistických seansách, na ktorých pôsobila ako silné médium a trápievali ju rôzni duchovia, našla útechu a znovuzrodenie u kresťanov – v baptistickej cirkvi. Prestala sa venovať akémukoľvek povolaniu a hlásala evanjelium. Rozhodla sa stať kresťanskou misionárkou a hlásať učenie Ježiša Krista medzi jej židovskými spoluobčanmi. Tak sa dostala až na Ukrajinu, kde v strašných podmienkach videla, ako mnohých ňou preobrátených Židov sústreďujú do lágrov a odvážajú. Vtedy sama zvažovala, či sa k nim nepridať dobrovoľne. Nemala židovské črty, a tak šanca zachrániť sa bola stále vysoká. Napokon ju však predsa len uväznili a deportovali – rovno do Osvienčimu. Mala obrovské šťastie, ako neskôr ešte niekoľkokrát, plynovým komorám sa pri rozraďovaniach vyhla naozaj vždy iba o vlások. Vo svojom hlásaní viery medzi Židovkami neustávala ani v týchto ťažkých časoch a je strhujúce a bolestivé zároveň čítať túto kapitolu jej života. Po návrate do Československa, kde našla silne zdecimovanú rodinu, pokračovala vo svojej misijnej práci v Bratislave, kým sa nerozhodla aj ona nasledovať mnohých ďalších zo židovského národa, odísť do „krajiny zasľúbenej“. Lenže to sa písal už rok 1949 a hranice boli bežne zatvorené. Je pravda, že československý štát púšťal niektorých Židov do Palestíny, lenže novoznikajúci štát nemal záujem o kresťanku, nehovoriac o tom, že odporúčanie jej nechcel dať ani bratislavský rabín. Po veľmi komplikovanej ceste cez Kanadu a USA, kde vtedy žil ešte jeden jej brat, sa však jej želanie naplnilo.
Okrem výrazne humánneho a kresťanského posolstva kniha nastoľuje aj otázky primárnosti viery či príslušnosti k národu, zodpovednosti za svoj osobný osud a osud ostatných ľudí. Svedectvo Rózsi Warmerovej, napriek istým nepresnostiam či neupresneniam vyplývajúcim zo selektívnosti pamäte, ktoré autentické svedectvá nezriedka sprevádzajú v ešte hojnejšom počte, má svoju významnú ľudskú výpovednú hodnotu a pre kresťanov aj už spomenutú svedeckú.
