Recenzia
Eva Ťapajnová
25.09.2006

V rytme spomienok. Košickí muzikanti od roku 1945 po dnešok - Jozef Olajoš - Odvaha silnejšia než obava

Odvaha silnejšia než obava

Odvaha silnejšia než obava

Jozef Olajoš: V rytme spomienok. Košickí muzikanti od roku 1945 po dnešok

Košice, GAJJA Producion House 2006

Ilustroval Jozef Hudák

  Na slovenskom knižnom trhu máme stále zriedkavo dočinenia s amatérskymi literárnymi exkurzmi do niektorého profesionálneho odvetvia. Ešte menej sa u nás objavujú tlačené podoby historických, etnologických, či sociologických materiálov pod hlavičkou oral history. Pôvodná literatúra faktu, ktorá obsiahne aj spomienky, denníky, rôzne dokumenty je stále okrajovým druhom, a ak sa aj číta, vytláča ju prekladová tvorba. Akoby Slovákom chýbala odvaha, ale nechýbala obava z nedostatku čitateľa.

  Jozef Olajoš prekonal i jedno i druhé a pustil sa do mapovania úzkeho, no pomerne dlhého obdobia. Vybral si niekoľko hudobných žánrov, ktoré sa nehanbil zastrešiť pre niekoho možno devalvujúcim prívlastkom populárna hudba v mestskom priestore Košíc v období od roku 1945 až po súčasnosť. Autor svojím knižným počinom mienil „zvečniť“ pamiatku svojich košických rodákov, ktorí šírili dobré meno svojho mesta, upozorniť na hudobnú produkciu, za ktorou sa skrýva nefalšované majstrovstvo a zároveň ponúknuť mladým ľuďom možnosť dozvedieť sa, ako skromne no odhodlane začínali aj tí najslávnejší muzikanti. Autor postupuje chronologicky i tematicky; jednotlivé kapitoly hovoria napríklad o bubeníkoch, kaviarenskej kultúre, období big beatu... V závere knihy píše o istom hudobníkovi: ten nemal problém prechádzať z hudobného žánru do žánru, z jedného štýlu do druhého; takto by sa vlastne dal charakterizovať Olajošov profesionálny hudobník – človek, ktorý sa hrať naučil, venoval tomu veľký kus svojho voľného času, lásky a trpezlivosti a žije z toho, čo si vyhrá. Aj u neho existuje preferencia, ale existuje aj možnosť a schopnosť splniť takmer akúkoľvek požiadavku, navyše a za optimálnych podmienok s dodatkom kvalitne.

  Olajošova kniha spomienok nie je štylisticky perfektná, literárne bezchybná, no je úprimná. Cítiť z nej, že autor nie je hrdopych, nemieni hľadať svoje zásluhy, chce sa podeliť o to, čo zažil, o svoje miesto, ktoré mu akiste na košickej hudobnej scéne patrí, o atmosféru, ktorú napriek mnohým enumeráciám a pre nezasvätenca trochu nudným, ale uznajme, potrebným vypočítavaniam osadenstva kapiel, zachytáva, poláska a nechá na papieri.

  Ilustrácie z dielne muzikantského kolegu prinášajú oživenie a sú milým spestrením rovnako ako fotografie, bez ktorých by sa kniha tohto druhu nezaobišla.

Eva Ťapajnová