Vyhľadávanie
Martin Odler, autor pôvodnej myšlienky vzniku diela Staroegyptská ľúbostná poézia, stojí za teoretickými textami v tejto kompozične zaujímavej knihe, ktorá má viacero základných i rámcových častí.
Titul obohacujú reprodukcie obrazov z rôznych svetových galérií a múzeí, osobitne z Turína a z New Yorku. Najväčšou kompozičnou zaujímavosťou je pri vyše päťdesiatich básňach (v knihe pomenovaných piesne) pravidelné striedanie ich prekladu s prebásnením a niekoľko úvodov k nim. Tie uvádzajú geografické, historické, umelecké, literárne a sémantické charakteristiky a okolnosti, v ktorých staroegyptská poézia vznikala. Každý takýto úvod predstavuje odbornú štúdiu s obsahovým dosahom až po súčasnosť s množstvom reálií, vysvetlením pojmov, výrazov, ktoré preložila Silvia Štubňová-Nigrelli. Básne prebásnila Katarína Džunková. Práve tie pomáhajú percipientovi pochopiť zmyslovú podstatu tejto nevšednej poézie. Rozhodne je zaujímavé sledovať a porovnávať preklad a prebásnenie. Čitateľ si môže všimnúť aj viaceré „nezhody“ v presnom význame výpovedí, a tak prichádza na um viackrát vyslovené tvrdenie v literárnej vede, že aj preklad je umenie, resp. kniha preložených textov je v istom zmysle novým literárnym dielom. Preklad a prebásnenie sa často nezhodujú vo forme (uloženie veršov do strof) a, samozrejme, prebásnené verše majú oveľa vyššiu estetickú účinnosť (treba vysloviť uznanie Kataríne Džunkovej za príťažlivé verše i za to, že „musela“ ich obsah dotvárať, keďže originály, z ktorých sa robil odborný preklad, sú často poškodené). Tu nemožno nespomenúť bohaté vysvetľujúce poznámky pod takmer každým prekladom, čo umožňuje príjemcovi zorientovať sa v histórii a porozumieť výrazom, ktoré sa v prebásneniach dostali do obrazov a metafor. Kniha má umelecký (verše a výtvarné diela) i vedecký charakter, bohatú bibliografiu, príjemnú obálku (design and layout urobil Jakub Milčák).
Autor úvodov (je ich päť) pripomína zaujímavosť z histórie: „Časti územia Slovenska a Egypt boli dvakrát súčasťou toho istého veľkého štátu, v staroveku Rímskej a vo včasnom novoveku Osmanskej ríše.“ (s. 7) Súčasne sa dozvedáme, že Staroegyptská ľúbostná poézia predstavuje najstaršie známe súbory ľúbostných piesní na svete, a je to „prvý úplný a komentovaný knižný preklad staroegyptského literárneho diela do slovenčiny“. (s. 7) Hieroglyfy boli rozlúštené iba pred dvoma storočiami. Odler informuje, že v predmetnej knihe ide o priamy preklad staroegyptských textov z novoegyptčiny do slovenčiny, nie o preklady sprostredkované cez iné jazyky. Autor priniesol tak obdivuhodne bohaté a zaujímavé odborné texty, ktoré popri preloženej poézii predstavujú samostatné dielo. Odler uvádza vari všetky teoretické, vedecky potvrdené informácie od svetových výskumníkov – egyptológov o vzniku a šírení ľúbostných piesní – veršov i hypotézy, ktoré sú rovnako zaujímavé. Dozvieme sa, že jediná a prvá vydaná staroegyptská pieseň – ľúbostná báseň (r. 1996) je vyrytá na vápencovom úlomku. V publikácii nasledujú tri súbory ľúbostných piesní na Harrisovom papyruse a „predstavujú jednu z najväčších zbierok tohto typu staroegyptskej literatúry“. (s. 21) Uložené sú v Britskom múzeu a „chronologicky sú najstarším známym súborom ľúbostnej poézie“. (s. 21) Kniha obsahuje aj preklady textov, ktoré sa našli v hrobkách na papyrusoch v klasickej egyptčine. Odler jednotlivé básnické časti vysvetľuje (formu, sémantiku). Uvádza, že milenci sa oslovovali „brat“ a „sestra“ a pôvodne tieto texty boli prejavom ústnej slovesnosti pri rôznych obradoch a často za sprievodu hudby. Popri nich sa zachovali aj poviedky, rozprávky a piesne na pobavenie. Káhirské zlomky, básne poukazujúce na lokalitu, kde sa ich texty aj zapisovali, sa nazývajú Ostrakóny, čo „sú úlomky kameňa alebo keramických nádob“ (boli lacnejšie ako písanie na papyrus). Texty na papyrusoch z archeologických výskumov sa dostávali rôznymi cestami (napr. predajom a kúpou) do múzeí, najmä do Turína. A práve „Turínsky papyrus“ sa pokladá za vrchol staroegyptskej ľúbostnej poézie, lebo „komplexne pracuje s nápadom personifikovaných stromov v záhrade. (...) Každý strom má špecifickú povahu ako ľudia so svojimi charaktermi.“ (s. 153 – 154) V staroegyptských ľúbostných veršoch sú silne zastúpené prírodné motívy a reálie a je v nich takmer úplná zrastenosť s prírodným prostredím a jeho súčasťami. „Hlas lastovičky nájde si ťa“, „Kam sa tak náhliš, veď len svitá!“, „Daj pokoj, vtáčik. / Počkaj troška ... / Môj milý práve vstáva z lôžka. / Srdce mám šťastné v tejto chvíli. / Počuj, čo sme hovorili: / Neopustím ťa ... Krásy kraja / prejdeme ruka v ruke dvaja.“ (s. 59)
Doslov ku knihe sa začína vetou: „Dočítali ste prvý priamy preklad a prebásnenie staroegyptskej ľúbostnej poézie do slovenčiny.“ (s. 169) Treba však dodať, že sme prečítali aj výborné odborné texty o staroegyptskej ľúbostnej poézii i o literatúre biblickej, dostali sme informácie z histórie písma, jazyka, prekladu a prebásnenia. Slovami M. Odlera: „Staroegyptská ľúbostná poézia nám umožňuje porozumieť myšlienkam a pocitom ľudí žijúcich pred tritisíc dvesto rokmi v inej časti planéty a v úplne iných spoločenských aj prírodných podmienkach. (...) Napriek všetkým nánosom modernizácie a technológií to, čo čítame od starovekých Egypťanov, sa až tak neodlišuje od súčasného prežívania lásky a medziľudských vzťahov.“ (s. 190)
