Recenzia
Mária Dovičák
23.03.2022

V stopách Kästnera

Keď v roku 2008 vyšla v hamburskom vydavateľstve Carlsen zameranom na literatúru pre deti a mládež kniha Rico, Oskar und Tieferschatten, bol jej autor, Andreas Steinhöfel, už známym a úspešným autorom. Z jeho dovtedajšej tvorby vynikal najmä román v štýle coming of age s názvom Die Mitte der Welt (Carlsen, 1998), ktorý bol preložený do viacerých jazykov  aj nominovaný na Nemeckú cenu za literatúru pre mládež. Nomináciu na prestížne ocenenie sa však Steinhöfelovi podarilo premeniť až o dekádu neskôr, a to práve príbehom o Ricovi a Oskarovi, ktorý vlani vyšiel aj v slovenskom jazyku ako Rico, Oskar a veľké pátranie.

Detektívny román určený pre detské publikum, ktorého pokračovanie a sfilmovanie na seba nenechali dlho čakať, je prázdninovým denníkom prvého z dvojice, „hlboko nadaného“ Rica, ktorého výnimočné pozorovacie a rozprávačské schopnosti si všimol učiteľ z podporného centra, ktoré chlapec navštevuje namiesto klasickej školy. „ ,Ach, zas ten malý idiot,‘ zamrmlal (pozn. sused). Tu sa patrí vysvetliť, že sa volám Rico a som hlboko nadané dieťa. To znamená, že síce veľa premýšľam, ale väčšinou mi to trvá trochu dlhšie než iným ľuďom.“ (s. 11) Rico svojím detským pohľadom zachytáva udalosti jedného leta v Berlíne v čase, keď v meste šarapatí únosca detí nazývaný Mister 2000 – dvetisíc eur je suma, ktorú žiada od rodičov svojich obetí ako výkupné. V tom čase doslova narazí na nového kamaráta, v mnohom pravý opak seba, prehnane opatrného, vysoko nadaného Oskara: „Zdvihol som hlavu. Chlapec predo mnou mi siahal tak po prsia. Teda, jeho tmavohnedá prilba mi siahala po prsia, taká, akú nosia motocykloví pretekári. ... Vyzeralo to úplne smiešne.“ (s. 27) Rico sa ešte ani nestihne poriadne tešiť z nájdenia spriaznenej duše, keď sa práve Oskar stane ďalšou obeťou obávaného únoscu. O tom, že veci môžu byť úplne inak, ako sa na prvý pohľad zdajú, sa Rico presvedčí, keď sa dostane na stopu Mistra 2000 a pokúsi sa kamaráta vyslobodiť.

Berlín ako miesto činu, detskí detektívi, zasadenie deja do bežného prostredia, skĺbenie napätia a humoru či pluralita spektra postáv – to sú charakteristiky, ktoré má kniha Rico, Oskar a veľké pátranie spoločné s jedným z najvýznamnejších diel literatúry pre deti a mládež, detektívnym románom Emil a detektívi Ericha Kästnera, ktorého priekopníctvo spočíva v tom, že bol písaný intencionálne pre detského čitateľa. Steinhöfel takisto vo svojom románe ponúka množstvo realistických opisov prostredia a dialógov, z ktorých sú ľahko dedukovateľné sociálne pozadia jednotlivých postáv. „ ,Už si niečo jedol, mal si kebab?‘ Prehrabla mi rukou vlasy, predklonila sa a dala mi pusu na čelo. ,Nie.‘ ,Hladný?‘ ,Jasné.‘  ,Dobre. Urobím nám rybie prsty.‘ “ (s. 17) Silnou stránkou knihy je originálny jazyk s viacerými novotvarmi, ako napríklad Fundnudel (nájdená cestovina) a slovnými hrami, čo muselo byť výzvou pre prekladateľa Jozefa Zelizňáka. Typograficky sú od ostatného textu odlíšené Ricove svojské poznámky o neznámych slovách, ktoré niektorú vekovú kategóriu poučia, inú pobavia. „Simulovať: Tváriť sa že. Uznávam, že sú to tri slová, čo vysvetľujú jedno. Ale je to len o písmeno navyše. Prečo to nepovedať rovno tak, aby človeku rozumeli?“ (s. 35) Na začiatku každej novej kapitoly sú umiestnené jednoduché ilustrácie renomovaného ilustrátora Petra Schössowa, ktoré zaujmú tým, že niekoľkými ťahmi dokážu zachytiť dej a atmosféru strán, ktoré uvádzajú.

Hoci je Rico hlboko nadaný a má problém s orientáciou – dôvod, prečo jeho mama vybrala byt na dlhej, rovnej ulici, odkiaľ trafí do podporného centra aj sám, nechýba mu sebavedomie, empatickosť, usilovnosť, no najmä schopnosť poradiť si v každej situácii. A keďže Steinhöfel je skvelý rozprávač, jeho Rico, Oskar a veľké pátranie vie upútať a nepustiť ako detského, tak dospelého čitateľa. Ten sa pri čítaní určite nezaobíde bez úsmevu na tvári a po dočítaní mu zrejme bude v hlave vŕtať pár otázok súvisiacich so vzdelávacím systémom či stereotypmi o dobrých rodičoch.

 

Andreas Steinhöfel: Rico, Oskar a veľké pátranie

Ilustrácie: Peter Schössow

Preklad: Jozef Zelizňák

Bratislava: Verbarium, 2021