Vyhľadávanie
Prebrodiť sa k brehom posvätného
Mircea Eliade
V tieni ľalie
Bratislava, Petrus 2005
Preklad Jana Páleníková a Sabína Robochová
Spisovateľ a historik náboženstiev Mircea Eliade nie je pre slovenského čitateľa neznámy, hoci u nás bol predstavený začiatkom 90. rokov predovšetkým ako teoretik. Jeho diela patria k fundamentálnej odbornej literatúre pre religionistov, aj keď tí mu vyčítajú, azda oprávnene, jeho esejistický, až beletrizovaný prístup k odbornému materiálu. To ale nezmenšuje jeho erudíciu, naopak, prispieva k čitateľnosti, pochopiteľnosti a zbližovaniu kultúr a náboženstiev. Vyplýva to aj z toho, že Eliade bol zároveň autorom beletrie. Beletria ho približovala k rodnému Rumunsku, ktoré opustil a nikdy sa tam fyzicky nemohol vrátiť. Vracal sa teda aspoň pomyselne, umelecky, pričom beletriu písal celý život v rumunčine.
Rovnako ako sa od Eliadeho-vedca nedá očakávať suchopárny traktát, ešte menej sa dá čakať ťažkopádna umelecká próza. Výber poviedok z neskoršieho obdobia ilustruje celoživotné previazanie; teoretické vedenie o svete posvätného a svetského, mýtického v súčasnom modernom živote je pretavené do jeho literárnych diel. Aké banálne či vlastne bizarné sa môže dnešnému človeku zdať tvrdenie, že žijeme v posvätnom priestore mesta. Z jeho časových súradníc a tiesnivých rutinných situácií existuje úniková brána cez tabuizovaný bordel nazvaný U cigánok (tak sa nazýva aj táto poviedka). Eliade spriada záhady a mystériá na pôde dobre poznaného sveta. Stačí mu okamih, možno druhá fľaša vína (Most) a jednoduchým, necibreným, až stroho slušným jazykom zatiahne čitateľa do osídel iných časopriestorových dimenzií.
Ak nechcete v Eliadeho poviedkach hľadať mystické zážitky, stačí ich jednoducho včleniť medzi fantastické. Potom sa už vôbec netreba čudovať letnému „háraniu“ sedemdesiatničky (poviedka Les trois Grâces), ani stretnutiu večného Žida Ahasvera (Dajan). Eliade vie aj na krátkom priestore poviedky vytvoriť dusivú a postupne sa roztvárajúcu atmosféru. K tvorcom detektívok by ho mohli priradiť poviedky Pelerína, Dajan. Lenže ony sa nekončia vyriešením, nájdu možno jedinú príčinu, avšak nikdy nie jediné možné východisko. Tých je toľko, koľko si ich čitateľ dokáže predstaviť.
Ak sa v eliadovskom labyrinte trochu zamotáte, ste na tej správnej ceste. Čítanie nech je vám skúškou, ako sa prebrodiť k brehom zvláštneho, posvätného. Ak budete bezradní, otvorte si doslov prekladateľky Jany Páleníkovej (preložila aj jeho román Svätojánska noc), ktorý vám komplexne a erudovane pootvorí Eliadeho tvorivú rafinovanosť. Eliadeho zbierka poviedok dostala od vydavateľstva Petrus do vienka (tradične) pekný, priam bibliofilský vzhľad, zážitok čítania v ňom navyše podporia reprodukcie diel Petra Ondreičku.
Eva Ťapajnová
