Recenzia
13.04.2010

V tieni mafie - Jozef Karika - Drsné, dojímavé, nevyhnutné

Drsné, dojímavé, nevyhnutné

Drsné, dojímavé, nevyhnutné

Jozef Karika: V tieni mafie, Bratislava, Ikar 2010

Tri hlavné postavy, tri osudy. Všetci narodení koncom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia v Československej socialistickej. Drsný, no v zásade priamy Vojtech, bez nadpriemerných intelektuálnych schopností, hyperinteligentný, hypercitlivý a hyperkrutý Michal, Denisa, pre oboch dievčina snov: stretnú sa na strednej priemyselnej škole textilnej.

Vojtech sa neskôr stane hlavou výkonnej zložky miestnej mafie (čiže šéfom zabijakov), Denise po úraze mizne nádej na športovú kariéru, odchádza do Londýna robiť čašníčku, končí ako obeť pornopriemyslu, Michal vyštuduje vysokú školu (odbor filozofia-história), stáva sa primátorom mesta, riadeným mafiou a neskôr mafiu riadiacim.

Toľko o deji stačí, pointy i zvraty si vychutnajte sami. Už vám je ale, dúfam, jasné, že napriek názvu nejde len o mafiu. Cez osud troch, máme pred sebou výpoveď o generácii na prelome epoch, a predovšetkým román o zle v najrozmanitejších podobách.

Karika najmä na postave Michala Harvana presvedčivo ukazuje podmanivosť temnej stránky reality. Vytvára štúdiu zvrátenosti ľudskej povahy, úzko prepojenej s prostredím, no nie ním determinovanej. Jeho hrdina sa rozhoduje. Zlo tu mrazí logickou neúprosnosťou, má príčiny i dôsledky, postupne prerastá osobnosti. Postava Michala Harvana je v slovenskej literatúre doposiaľ zriedkavo detailnou a presvedčivou analýzou inteligentného jedinca, no o to väčšmi zvráteného, schopného napokon predsa prerásť obludnosť východiskových podmienok – a azda i reality. Sen o intelektuálovi, duchovnom vodcovi národa, je odkopnutý na vrakovisko ilúzií.

  Karika je citlivým fyziológom hnusu ľudského vnútra. Román sa nezameriava len na spoločenské dôsledky a vonkajškové vplyvy, nahmatáva charaktery. Namiesto prázdnej efektnosti žurnalizmu knižiek ťažiacich z témy, tu cítime mrazivú nevyhnutnosť výpovede rezanej ostrým nožom rozprávača. Vvýsledným produktom  tak nie je dielo realistické, ale od reality len veľmi ťažko rozoznateľná, hororovo pôsobiaca, verme, že nie prognostická, vízia.

  Realita prechádza v tretej časti románu, odohrávajúcej sa takmer výlučne na území Ružomberka, do temne grotesknej hyperboly. Klásť otázky o tom ,čo bolo „naozaj”, je v tomto prípade nanajvýš trápne. Fikcia ostáva nepriestrelne celistvá – aj pre zbrane mafiánov s veľkým kalibrom...

  Vďaka presahom smerom dovnútra postáv a za hranicu tzv. skutočných udalostí neskĺzava dielo do polohy politického pamfletu: napriek zrejmej dokumentárnej hodnote je V tieni mafie predovšetkým literatúra. Silná svojou programovou neiluzívnosťou.

  V knižke nájdete scénu, v ktorej je murár Pichanda z Hýb dokopaný do krvi a ponížený pod samu slovenskú zem živiteľku. Karika transparentne za našu generáciu vyhlasuje koniec viery v bodrú životaschopnú čestnú hrdosť poctivého drobného Slováka. V blate zašliapnutá včela skapína, poctivý slovenský junák Vojtech sa stáva zabijakom a poctivá slovenská deva Denisa...

  Karikov románový knižný debut v oblasti beletrie prichádza po poviedkach vydaných v posledných dvoch ročníkoch zborníka Cena  Fantázie. Beletrii v Karikovej tvorbe ešte predchádzajú populárno-náučné knižky o mágii a ezoterike (Slovanská mágia, Zóny tieňa, Mágia peňazí). Vyšli v češtine a v slovenčine, získali značný čitateľský ohlas. No v románe nezatláčajú do úzadia príbeh. Autor nepresadzuje svoje názory za každú cenu, necháva svedčiť udalosti.

Jazyk románu je drsný, miestami vulgárny, no vulgárnosť je cielená, zásadne neopúšťa reč postáv, v pásme rozprávača cítime kultivovaného autora so zmyslom pre štýl a atmosféru. Bezpochyby suverénny rozprávačsky výkon sa vyhýba žurnalistickému štýlu, vplyv ktorého deformuje časť populárnej literatúry. Karika vedome pracuje so štylizáciou textu, pričom účelne využíva prostriedky gangsterského románu a hororu.

V tieni  mafie je prózou neodbytne podmanivou, pretože paralelne ponúka projekciu temnejšej, no reálne možnej podoby spoločnosti a súčasne hlavnej postavy, ktorá by veľmi ľahko mohla byť autorom alebo hocikým z nás – a aj môže a možno i bude, pretože zlo striehne nielen von, ale i dnu. A malebne špatnokrásneho ľudu už nieto...

Miloš Ferko