Vyhľadávanie
Juraj Malíček: Vademecum popkultúry, Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa 2008
Nie dlhá prehľadná knižka sa skladá z výkladovej a terminologickej časti. V prvej z nich autor v piatich vstupoch informuje o povahe, podstate a podobách popkultúry. Vyčleňuje jej základné znaky, delí ju na oblasť centra a periférie. V intenciách nitrianskej recepčnej estetiky, s ktorou sa tvorivo vyrovnáva, fenomén popkultúry uchopuje zvonka i zvnútra zároveň, vystupujúc miestami striedavo ako interpretujúci a recipient – ako literárny vedec i fanúšik či šéfredaktor časopisu Fantázia. Badateľné nasadenie posúva výkladové pasáže smerom k brisknej, čítavej forme eseje, v rámci vedeckých metatextov kompatibilnej s popkultúrou v lepšom i horšom zmysle slova, snaží sa o popkultúre písať jej jazykom. Malíček vysvetľuje a diskutuje s rozhľadom, nadhľadom, zasvätene a s pôžitkom, a navyše poctivo. Prináša vzácne postrehy o nebezpečenstvách nadinterpretácie, ktorou mnohí literárni vedci vnášajú do jednoduchých textových štruktúr nemožné teoretické paradigmy, osvetľuje mýtotvornosť popkultúry. Práve teoretické východiská sú však slabinou knižky. Hoci osobne nie som schopný definovať pojem popkultúry, tvrdenie, že popkultúra sa od „umenia“ líši predpokladanou recepciou (s. 15), podľa mňa vytyčuje umelý diferenčný príznak. Aj najuzavretejšie avantgardné dielo chce s čitateľom komunikovať – trebárs i gestom popretia komunikácie. Na základe spomenutého kritéria potom vôbec nie je jasné, čo do popkultúry patrí a čo nie – Dickens s jeho čítačkami po celých USA, nemecký autor Günther Grass s fenomenálnym úspechom Plechového bubienka, Sienkiewiczova Trilógia, z ktorej mnohí Poliaci dodnes citujú, Balzac a Marquez ... nechceli svojimi dielami komunikovať? Neočakávali recepciu? Navyše, z tvrdení na strane 15 zjavne vyplýva, že tvorca popkultúry nie je umelec ... ale ... neviem čím alebo kým by mal byť, autor v tomto smere nešpecifikuje, pojmy umelec, umelecký, umelecká tvorba ponecháva ich samospasiteľnej vágnosti, no ja sa domnievam, že hranice popkultúry a kultúry sú omnoho priestupnejšie. Pri ich vytyčovaní by som ako dôležitejší videl príznak rekreatívnej funkcie. Popkultúra je v mojom ponímaní súčasťou kultúry so zdôraznenou a prevládajúcou rekreatívnou funkciou pri súčasnom potlačení problematizácie. Malíčkom ponúknutá definícia: „Popkultúra je to, čo prináša zisk, výmenou za prísľub estetického zážitku“ (s. 16) nezohľadňuje fakt, že zisk priniesli aj umelecké diela, ktoré do popkultúry nepatria, pretože stvárňovanú skutočnosť problematizujú.
Napriek uvedenej výčitke päť vstupov do sveta popkultúry poskytuje osviežujúce a poučné čítanie.
V druhej, terminologickej časti Malíček vykladá základné pojmy popkultúry. Osobitne abecedne zoraďuje pojmy súvisiace s popkultúrou voľne, popisujúce ju zvonka (kapitola s názvom Vademecum popkultúry s heslami, ako irónia, nonsens, paródia) a heslá priameho popkultúrneho new speaku, snímajúceho fenomén zvnútra (Výkladový slovník s heslami typu slasher, soft sci-fi). Hoci spomenuté členenie nepovažujem za najšťastnejšie riešenie, obe kapitoly predsa mohli byť súvislým celkom (lebo hranice sú prestupnejšie a oddelenie popkultúry do samostatného autonómneho celku nepokladám za potrebné), je nesporné, že heslá v stručnej, prehľadnej, výstižnej podobe zapĺňajú zreteľnú medzeru nielen v odbornom, ale i v širšom čitateľskom povedomí. Jednoducho, príručka o základných pojmoch fenoménu, ktorý nás - či už nadšených alebo znechutených – obklopuje zo všetkých strán, doposiaľ v slovenčine nebola... Je tu, autorovi za ňu patrí vďaka a želanie množstva síl, chuti a odvahy pri podrobnejšom a detailnejšom prieskume nesporne zaujímavej a v slovenskom kontexte stále viac-menej teoretickou reflexiou ignorovanej oblasti.
Miloš Ferko
