Vášeň západnej mysle - Richard Tarnas

Preklad Vladimír Lobotka
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2015

 

„...sleduje hlavné myšlienkové
sústavy, ktoré sa zrodili v západnej
kultúre...“

 

Doba, ktorú prežívame, patrí pravdepodobne k najrozporuplnejším v dejinách ľudstva, radikálne premeny zasahujú všetky sféry individuálneho aj kolektívneho prežívania. Aby človek vo svete epochálnej transformácie nepodľahol dezorientácii, ale aby sa vedel aktívne s týmito premenami vyrovnávať, potrebuje poznať vlastnú históriu. Alebo ako to hovorí Richard Tarnas, profesor filozofie a psychológie na Kalifornskom inštitúte integrálnych štúdií, v úvode svojej knihy Vášeň západnej mysle, musíme byť „historicky informovaní“.

Autor rozsiahlej monografie (547 strán), ktorá sa stala vzápätí po vyjdení (v roku 1993) bestsellerom, sa zaoberá históriou kultúry, vzťahom filozofie, hlbinnej psychológie a kozmológie (najmä v súvislosti so skúmaním fenoménov vedomia a nevedomia). Kniha sleduje hlavné myšlienkové sústavy, ktoré sa zrodili v západnej kultúre, prechádzali premenami, a do istej miery pôsobia aj na súčasného človeka tejto kultúry.

Vzhľadom na obsiahlosť materiálu, ktorý kniha spracúva, nemožno sa pristaviť pri všetkých témach, no stručne povediac, autor prináša reflexiu dejín európskej, sčasti aj americkej filozofie, pričom sa zameriava predovšetkým na problémy ontológie a epistemológie.

Nejde mu len o analýzu diel filozofov či celých filozofických koncepcií, ale hlavne o sledovanie vývojovej línie myslenia na pozadí širšieho spoločensko-kultúrneho kontextu, o zdôraznenie istej (aj prerušovanej) kontinuity ideí, o stretávania – neraz rozporuplných – predstáv o svete a mieste človeka v ňom, o ich zápase, z ktorého sa rodili nové predstavy, niečo v sebe zachovávajúce zo starých, v niečom ich prekonávajúce (v zmysle heglovskej triády, na ktorú autor odkazuje).

S touto intenciou Tarnas reflektuje, ako vznikalo a rozvíjalo sa grécke myslenie premosťujúce pnutie medzi mýtom a rozumom, ako neskôr upadlo, no nezaniklo, ale zachovalo sa aj tým, že niektoré jeho prvky (napríklad Logos – hoci v pozmenenom význame) spolupôsobili pri vzniku kresťanského svetonáhľadu.

Z perspektívy zdôrazňujúcej historickú kontinuitu sleduje autor aj vznik stredovekej scholastiky, jej slabiny, ale i prínos pre utváranie novovekého myslenia, objasňuje niektoré súvislosti medzi renesanciou, reformáciou a myslením modernej doby, napokon, už podstatne rýchlejším tempom, prevedie čitateľa cestou od Kopernika, Locka, Huma, Kanta, Hegla k Freudovi, Jungovi, ba až k predstaviteľom postmoderného myslenia a feministickým teoretičkám...

Nie je to náhodné, pretože opis trajektórií, po ktorých sa uberali západné intelektuálne a duchovné dejiny, Tarnas završuje prihlásením sa k myšlienke o potrebe zohľadniť pri utváraní nového typu myslenia ženský subjekt (princípy s ním spájané), o potrebe jeho účasti na vyriešení krízy, v ktorej sa dnes ocitla západná kultúra.

Čítanie náročných textov uľahčuje autorov príťažlivý štýl, čitateľ sa môže lepšie orientovať vďaka tomu, že na konci každej časti je zhrnutie rozoberaných myšlienok. V závere knihy sa uvádza podrobná chronológia udalostí, index osobností a pojmov či súbor doplňujúcich poznámok k jednotlivým kapitolám. Nechýba tiež bibliografia, ktorá pozostáva z viac ako troch stovák pramennej literatúry ani stručný profil autora. Kniha podnecuje k premýšľaniu (chvíľami možno aj polemickému), v každom prípade obohacuje.