Recenzia
15.05.2019

Veda verzus diabol

Roland Oravský v roku 2014 vydal svoj debut Hypnos. Išlo o detektívku zasadenú do ďalekej budúcnosti. S niečím podobným prišiel na jeseň – cudzie planéty však vymenil za Mesiac a ďalekú budúcnosť za tú blízku.

V tieni Zeme má na obálke červeným písmom napísané, že ide o „krimi sci-fi triler“. Tieto slová sú pravdivé. V podstate je v nich zhrnutá celá kniha; je to sci-fi detektívka s prvkami psychotrileru a hororu. Zaujímavá, vyvážená kombinácia, kde ani jeden žáner nenarúša druhý. Práve naopak – navzájom sa dopĺňajú a vytvárajú živý, presvedčivý obraz blízkej budúcnosti.

V nej sa k Mesiacu blíži raketoplán. Mimo rozpis. Posádka sa nehlási. Letectvo i Únia vyšle svojich vyšetrovateľov. Medzi nimi je i Leif Spitzer, hlavný hrdina – detektív. Ako správny detektív má aj traumu a rozpadnuté manželstvo. A hoci svoje problémy nechce riešiť, chce sa sústrediť len na prácu, dôjde aj na ne.

Aj detektívna zápletka je vydarená. Stavia proti sebe dva póly – náboženstvo a vedu. Posádka raketoplánu sa správa ako posadnutá, doktori nevedia zistiť príčinu a v stanici narastá napätie. Hlavne preto, že dole na Zemi zúria náboženské vojny, tentoraz s kresťanmi. Príchod „padlého anjela“ môže mať obrovský dopad. Leif s kolegami tak nevyšetruje len medicínsku záhadu, ale v podstate zachraňuje svet.

Tento opis príbehu môže pôsobiť chaoticky. Máme tu tri dejové línie – Leifa a jeho traumu, detektívnu zápletku a náboženské nepokoje. Oravský to však kombinuje šikovne, jedna línia vychádza z druhej a spolu pôsobia ako dobre naolejovaný stroj. Klišé nie je otravné, jazyk je pestrý, kniha sa číta ľahko. Kde je teda problém?

Vždy je problém. V tieni Zeme je príjemné oddychové čítanie. Pre niekoho však bude náročné. Obsahuje množstvo vedeckého žargónu a pomenej akcie. Miestami dokonca cítiť niečo ako spoločenský komentár či presah, avšak autor je príliš sústredený na zápletku. Nerozvíja ho. Všetko to svetové, veľké ostáva implicitné. To, čo dominuje, je komorná detektívka.

Niežeby to bola chyba. Práve naopak. Kniha pôsobí prehľadne a číta sa svižne, len sa ťažko ubránime pocitu, že je vlastne povrchná. Že o nič viac, ako o vyriešenie záhady, nejde. Dalo by sa s ňou spraviť viac. Hlavne, keď si uvedomíme, že Oravský je scestovaný lekár a jeden z lovcov šarlatánov. Jeho kniha akoby sa vyhýbala hlbšiemu ponoru, sústreďuje sa na osobnú drámu a síce dospeje k nejakej pointe, no tá však ostáva nevypovedaná.

V tieni Zeme má sympatického hlavného hrdinu, presvedčivý svet a výborne zvládnutý jazyk. Pre niekoho môžu byť vedecký žargón a množstvo dialógov nezaujímavé, iných môže trápiť neoriginálne rozuzlenie. Mňa však trápi potenciál. Táto kniha mohla ísť hlbšie. Byť sondou do dvoch rôznych pohľadov na svet. Snaží sa o to. Len sa neviem ubrániť pocitu, že sa len tak kĺže po povrchu. Nielen témy, ale aj emócie sú akési skratkovité.

Občas si pri knihách, aj tých s nepriaznivým obrazom budúcnosti, chceme oddýchnuť. V tieni Zeme je na to ideálna.