Vyhľadávanie
Bratislava, inaque.sk 2011
Zbierka poviedok je debutom autorky a zároveň prvotinou vydavateľstva inaque.sk. Internetová stránka inaque.sk profilujúca sa ako stredoeurópsky (kultúrny) magazín prináša v niekoľkých sekciách články (glosy) venujúce sa literatúre, životnému štýlu, vede, spoločnosti a všetkému, čo s tým súvisí. Ide najmä o prevzaté materiály zo zahraničia, autori inaque.sk ich však šikovne zasadzujú do slovenského kontextu.Už po necelých dvoch rokoch existencie zinu začína inaque.sk s vydávaním kníh. A súdiac podľa tej prvej, nebudú to knihy hocijaké. Obsah článkov i grafické spracovanie internetového magazínu svedčia o tom, že autorom je vlastná netradičná optika, a teda sa na svet usilujú nazerať „inak“.Niet sa čo čudovať, že sa rozhodli vydať práve debut Vandy Rozenbergovej!Kniha upúta na prvý pohľad výraznou ružovou obálkou. Tá môže síce zo začiatku trochu odrádzať, alebo prinajmenšom uvádzať do pomykova (čo už človek môže čakať od knihy s podivnou fuksiovou obálkou, s ktorou navyše neveľmi korešponduje jej názov), ale čím viac poviedok prečítate, tým väčšmi začnete chápať jej význam. Je tak trochu uletená, rovnako ako Rozenbergovej poviedky.Autorka získala prémiu v súťaži Poviedka 2005 a Poviedka 2006 za texty Kohútova robota a Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov, ktoré vyšli v rovnomenných zborníkoch. Poviedka, podľa ktorej je celá zbierka nazvaná, však zďaleka nie je tým najlepším, čo Rozenbergová ponúka.Hrdinami sú muži, ženy a ešte-skoro-deti, ktorým zväčša sekundujú ich partneri a (alebo) rodinní príslušníci. Toto panoptikum viac či menej bizarných postavičiek rozohráva cirkusové predstavenie, na ktoré sa pozerá veľmi dobre. Aj keď sa na niektorých z nich smejeme, alebo ich ľutujeme, všetky tie Sílie, Poppey, Filipy a Tarasovia, ale aj Ďurovia, Perly a Františky sú viac či menej hyperbolizovanými obrazmi (takmer) každého z nás.To, akí sú, či to, čo sa im deje, je na míle vzdialené tomu, čo považujeme za bežné alebo priemerné. Autorka rada dovádza veci do krajnosti, až na hranicu absurdného – nie však do takej miery, ako napríklad Julia Slavin. Niektoré z poviedok sú zavŕšené priam „dahlovskou“ pointou.Na prebale knihy sa uvádza, že „príbehy zo zbierky Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov sa dajú prečítať veľmi rýchlo, ale s čitateľom zostávajú ešte veľmi dlho“. To, že sa dajú prečítať rýchlo, je pravda, rovnako je však pravda, že s jedlom rastie chuť, a tak som s každou ďalšou poviedkou zabúdala na obsah tej predošlej. Ostal mi ale dobrý pocit, že som tých pár minút strávila príjemne. Celkom sa teším, pretože si ich kedykoľvek rada znovu prečítam.
