Recenzia
Daniel Hevier ml.
10.04.2015

Veľké mlčanie - Erik Menkveld

Preklad Adam Bžoch
Vydavateľstvo Slovart 2014

Nedávno zosnulý holandský prozaik Erik Menkveld chcel pôvodne študovať muzikológiu, ale nakoniec sa rozhodol pre nederlandistiku. O hudbe vždy túžil písať, preto je román Veľké mlčanie splnením jeho dávneho sna. Menkveld toho nenapísal počas svojho života veľa, ale napriek tomu patrí jeho príbeh k tomu najzaujímavejšiemu, čo dosiaľ holandská literatúra priniesla.

Pozornosť obracia na fascinujúcu osobnosť skladateľa Alphonsa Diepenbrocka, ktorého „osudom a jedinou cestou k láskyplnému spievajúcemu ohňu bola hudba“. Menkveld vychádza z amsterdamského meštiackeho prostredia v období prvej svetovej vojny. Ústredným motívom diela je priateľstvo medzi Diepenbrockom a hudobným kritikom Mathijsom Ver meulenom na pozadí zvláštneho ľúbostného štvoruholníka. Už na začiatku príbehu môžu čitatelia pociťovať Diepenbrockovu izolovanosť od spoločnosti a vlastnej rodiny. Lásku a pochopenie nehľadá u manželky, ale u svojej mladej žiačky Jo. Skladateľovu neveru Menkveld morálne nehodnotí a na absentujúcu manželskú vášeň sa pozerá z viacerých pohľadov. Zložitosť vzťahov možno spozorovať aj v priateľstve medzi Diepenbrockom a Vermeulenom. Menkveld rozmýšľa o priateľstve ako o celoživotnej skúške. Dokáže však prekonať aj bolestnú zradu?

Alphons Diepenbrock je zložitý a precitlivený muž, vo vnútorných monológoch vybadá čitateľ jeho neistotu nad vlastným životom a tvorbou: „S vencom na krku sa cítim ako šarlatán, nikto nepozná slabé miesta v mojej hudbe lepšie ako ja sám.“ Stelesňuje čistú oddanosť hudbe a rieši večnú dilemu – má umelec kráčať smerom k večnej sláve alebo v pokore zostať slúžiť umeniu? Ostatné vedľajšie postavy nie sú vystavené takej dôkladnej analýze, no aj napriek tomu predstavujú neduhy spoločnosti aktuálne aj v dnešnej dobe. V majiteľovi prestížnych amsterdamských novín Wierdelsovi je znázornený úpadok žurnalistiky, ktorá sa vzdala svojej kritickej úlohy, dirigent Mengelberg je zase stelesnením pýchy a exhibicionizmu.

Na pozadí zložitých ľudských vzťahov, situácií (smrť blízkych) a emócií (láska, zrada, bolesť) sa točí ozubené koliesko prvej svetovej vojny. Už v názve románu sa odráža Diepenbrockova celoživotná fascinácia Nietzscheho učením – odkazuje na jeho nihilizmus. Menkveld zachytil skladateľa v ťažkej dezilúzii hľadajúc odpoveď na otázku, či má umenie naďalej svoj zmysel, keď okolo nás padajú ľudské telá. No nie je to iba vojnový stav, ktorý skladateľa znepokojuje, ale i nastupujúca modernizácia sveta. Ešte viac sa tak násobia Diepenbrockove pochybnosti zosobňujúce pocity každého starnúceho umelca. Román obsahuje beletrizované analýzy hudobnej skladby, ktoré čitateľa nerušia, ale naopak, pridávajú príbehu punc realistickosti. Autor tak prepojil plynutie času hudobného diela a ľudského života. Veľké mlčanie je výnimočnou knihou, ktorej príbeh sa odohráva nielen v širokých dobových súvislostiach, ale aj vo veľmi úzkom, premyslenom a až pod kožu vnikajúcom pohľade na život jedného umelca.