Recenzia
Marta Moravčíková
10.02.2016

Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období - Andrej Botek

Nie je priveľmi časté (aspoň nie u nás), aby sa výsostne odborná publikácia vydala v  klasickej knižnej podobe, po ktorej zvedavo siahne aj celkom bežný čitateľ. Vedecká práca Andreja Boteka, pedagóga Ústavu teórie a  dejín architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave aj Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského, kde vyučuje predmet sakrálne umenie, si túto podobu vyslúžila. A  aj zaslúžila. Andrej Botek totiž nie je hocijaký autor. Ako sa dozvieme zo zadnej obálky titulu Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období (Post Scriptum 2014), po štúdiu na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej pôsobil v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave, potom na Katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení a všetko, čím ako profesionál nasiakol, sa v jeho knihe prejavilo ako skvelá príprava na to, aby táto publikácia splnila všetky atribúty odbornosti. Veľmi detailne – z hľadiska architektonického, ale aj historického – predstavuje súčasné vedomosti o veľkomoravskej sakrálnej architektúre na našom území a  podrobne sa venuje aj jednotlivým stavbám či ich fragmentom. Hoci kniha je podľa všetkého určená predovšetkým odborníkom z  oblasti architektúry, archeológie a histórie, veľa si v nej nájde aj trochu poučený laický čitateľ. V  kontexte informácií o  pamiatkach veľkomoravskej architektúry sa dozvie pozoruhodné fakty napríklad o Bratislavskom hrade, hrade Devín, o  pamiatkach v  Nitre, Kopčanoch (kde sa autor knihy zúčastnil na výskume), Ducovom či Nitrianskej Blatnici. Nielen textovo, ale aj obrazovo veľmi dobre stvárnená kniha s veľkým množstvom fotografií a pôdorysných, ale aj iných nákresov zaujme naozaj každého, kto sa do nej začíta. A ak si aj neuvedomí jej mimoriadnu odbornú hodnotu, nepochybne užasnuto zistí, aké veľké množstvo pozoruhodných pamiatok sa nachádza na území Slovenska. A možno aj to, že by sme sa mali konečne prestať hanbiť za to, že ľudia obdarení talentom, vedomosťami a poznaním sa usilujú, aby naša minulosť nezostala pochovaná pod nánosom času, najmä však nie pod nánosom našej ľahostajnosti.