Vyhľadávanie
Európa sa pokúša o neľahký počin – o koexistenciu viacerých kultúr v modernom uponáhľanom svete pri zachovaní si vlastných kultúrnych špecifík. Integrácia je teda, prirodzene, často spomínaným pojmom. Paríž si popri svojej kultúrnej rôznorodosti dokázal zachovať typickú tvár, rytmus, štýl aj vône, „zostáva mestom, ktoré si potrpí na svoju francúzskosť, na detail, na krásu v jednoduchosti...“
Autorka zbierky krátkych próz Mária Dopjerová Danthine sprostredkúva svoj pohľad na Paríž. Slovenka, dlhé roky žijúca v Paríži, kde pracuje a v bilingválnej domácnosti vychováva deti, nemá núdzu o zaujímavé postrehy z každodenného života. „Bez atmosféry nie je život, a ten parížsky nie je ani bez ambiance – atmosféry, nálady vytvorenej ľuďmi preto, aby každý moment dňa trval dlhšie, aby bol pekný na pohľad, lahodný na chuť, príjemný na dotyk, aby sa preň oplatilo žiť.“
Po svojej prvotine Paríž môj druhý domov (2013) sa Mária Dopjerová Danthine zbierkou Parížske momenty k téme osobitostí Paríža vracia opäť a zdá sa, že úspešne. Autorkiným cieľom je literárnym spôsobom sprostredkovať osobité čaro parížskej každodennosti. Úsmevné, smutné, banálne aj výnimočné. A tak sa v jednotlivých prózach dozvieme, čo má mlynček na kávu (le moulin á café) spoločné so súdnymi procesmi, čo znamená chlieb na doske (du pain sur la planche) a mnohé iné. Zamýšľa sa aj nad významom slova domov, ktorý pri viacnárodnostnej domácnosti naberá nové rozmery a odpoveď nie je ani zďaleka jednoduchá.
Tieto literárne miniatúry budú mnohým čitateľom nesporne sympatické. Každá je svojská a môže nám Slovákom pomôcť naučiť sa „vychutnávať prchavé chvíle každého dňa“. Tešiť sa na kávu vo „svojej“ kaviarni, vytvoriť si vzťah so „svojím“ predavačom zeleniny na trhu či intenzívnejšie prežívať premeny ročných období v parku, kde venčíte každé ráno psa. Takéto drobné kúsky tvoria mozaiku života a nášho mikrosveta. Je iba na nás, či sa v ňom cítime komfortne a šťastne.
Lucia Mattová
