Vyhľadávanie
Publikácia Venuše slovenského praveku (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2014), ktorá po tridsiatich piatich rokoch vyšla v reedícii s novým doslovom Jozefa Vladára, ponúka odborný pohľad na dávne umenie, ale aj poéziu. Viliam Turčány totiž svojimi sonetmi dotvára dobovú atmosféru – v Prológu píše: „Keď ešte JA tu bolo NE-JA v temne, / a predsa ja už v pra-pra-jadierku / predieralo sa k jasom, k jazierku, / doň vyrývali víry sily zemné“. Jozef Vladár zasväcuje čitateľa do umeleckého zobrazovania ženy v praveku na území Slovenska, vysvetľuje, že „praveké antropomorfné plastiky nezobrazujú ženu ako ideál krásy, ale ako ženu-matku“. Načrtáva počiatky plošného a plastického zobrazovania v Európe, aby mohol poukázať na najvýznamnejší výtvarný prejav paleolitu na Slovensku – Venušu z Moravian nad Váhom, ktorej vznik sa datuje do obdobia 22 800 rokov pred n. l. O nej Viliam Turčány píše: „Osláv i sochára, čo v mamutovine / po mame milenku si hľadal s trémou trém, / že v nej len mora van, tvar mamu ovinie!“
Odborná i laická verejnosť sa tak môže prostredníctvom štúdie Jozefa Vladára, ako aj fotodokumentácie a katalógu reprodukovaných diel z praveku dotýkať umenia, ktoré sa vyvíjalo spolu s našou civilizáciou. Isteže, zámery autorov ženských plastík môžeme odhaľovať na pozadí poznatkov archeologického výskumu. Či už hovoríme o Venuši s nádobkou z Malých Vozokán, torze ženskej plastiky zo Šároviec, Venušiach z Oborína, Krásna, Košíc-Barce alebo o Veľkej matke – Magna Mater zo Šurian-Nitrianskeho Hrádku. Je však zrejmé, že ľudia žijúci na našom území v staršej či mladšej dobe kamennej, staršej dobe bronzovej alebo staršej dobe železnej sa usilovali o zobrazovanie ženy umeleckou formou. V žene tak oslavovali silu, lásku, materstvo.
Kniha Venuše slovenského praveku je istým mementom pre súčasnú generáciu, ktorá sa akoby strácala vo vizuálnej rýchlosti bez precítenia posolstva tvarov zobrazovaných od nepamäti. Verme, že v slovách Jozefa Vladára i Viliama Turčányho objaví i kúsok vlastnej – dávnej ľudskej pamäti.
