Vyhľadávanie
Paulo Coelho: Veronika sa rozhodla zomrieť
Bratislava, Ikar 2008
Preklad Elena Račková
Romány Paula Coelha vyšli už v 150 krajinách sveta a boli preložené do 66 jazykov. Aj keď tieto údaje nič neprezrádzajú o kvalite, predsa počet priaznivcov brazílskeho autora predstavuje vplyvnú silu. S románom Veronika sa rozhodla zomrieť sa slovenskí čitatelia mohli zoznámiť už roku 2005 vďaka vydavateľstvu Sofa, ktoré ako prvé uviedlo preklady jeho diel na náš knižný trh. Vo vydavateľstve Ikar vyšli od P. Coelha tituly Ako rieka, ktorá plynie (2006), Čarodejnica z Portobella (2007), Alchymista (2007), Veronika sa rozhodla zomrieť (2008), Život. Citáty (2008), Výzvy – Diár 2009 (2008), Záhir (2008).
Nájdeme v ňom viaceré zaujímavé prvky. Od lokalizácie do slovinskej Ľubľany cez slobodovský príklon ku krutej a drsnej pravde až po využitie postmoderného vnorenia píšuceho autora do samého výsledného textu. Ľubľanu si nezvolil náhodne. Novonadobudnutá sloboda krajiny prináša pre jednotlivca problém, ako s vlastnou slobodou narábať. Ústredným motívom je Veronikino rozhodnutie pre samovraždu, lebo stratila zmysel svojho života. Paradoxne, až na prahu smrti zisťuje, že za niektoré veci sa vyplatí bojovať. Ten boj možno vyhrať iba vtedy, ak človek má zodpovednosť voči sebe samému. Bez nej totiž nemôže byť zodpovedný ani voči iným.
Slobodovský prízvuk zaznieva v autorovom priznaní, že v mladosti sa pre svoju odlišnosť a divoké revoltovanie niekoľkokrát ocitol v psychiatrickom zariadení. Myšlienku, že „blázni“ sú ľudia s iným vnímaním a preferovaním hodnôt, autor variuje aj vo Veronikinom príbehu. Napokon vyznieva ako náznak „chvály bláznovstva“. Okrem toho predkladá otázku, či pravdivejšie prežíva svoj život ten, kto svoje čudácke sny a výstrelky priznáva aj za cenu, že skončí v resocializačnom zariadení, alebo ten, kto svoje „úchylky“ nekompromisne skrýva aj pred sebou samým a žije v neustálej frustrovanosti. Román dodáva odvahu všetkým, ktorí sa boja byť odlišní, povzbudzuje, aby inakosť v zmysle nemasovosti aj priznali. Na druhej strane každý pochopí otcovu obavu, či jeho synovi napriek jeho svetovej sláve neuškodí priznanie, že strávil niekoľko nepríjemných pobytov na psychiatrickej klinike.
Postmoderný vstup autora do textu neubral jeho presvedčivosti, ba naopak, ešte ho viac rozjasnil. Coelho tak vstúpil do ešte priamejšej komunikácie s čitateľom, literatúru faktu v až žurnalistickej komunikatívnosti spojil v jasnom, nekomplikovanom príbehu do až lekársky sterilného románu, spod ktorého sa na svet derú výhonky nepredvídaných citov.
Michal Schuster
