Recenzia
14.06.2006

Verše pred svitaním – Simone Weilová – Duchovná autobiografia – Byron K. a Stephen Mitchell – Milujem to, čo je – Philippe Brenot – Chvála masturbácie – Láska (takmer) vo všetkých pádoch

Duchovná autobiografia

Láska (takmer) vo všetkých pádoch

Verše pred svitaním

Bratislava, Ikar 2006

Zostavila Nataša Ďurinová

  Zjarilo sa, leto bude (možno) plné bozkov. Opisovať verše: ťahať káru, škripotajúc oskou. Intímne znejúca lyrika, občas aj veselšia, plná medoviny, to je výber z básní poetov zhruba posledného tridsaťročia. Vo výbere sú zoradení abecedne, takže niektoré možné súvsťažnosti unikli, iné, prekvapujúce, sa objavili. Ako každý výber, aj tento sa vyznačuje istou subjektivitou, chýbajú v ňom napríklad Ján Smrek, Ján Švantner, Ján Ondruš, Juraj Pado ale aj Milan Rúfus a ďalší. Napriek tomu je to príjemný výber: Andričík, Baloghová, Bunčák, Čertík, Čiliak, Čižmárik, Demák, Fabry, Feldek, Fuchs, Gregor, Groch, Hanniker, Haugová, Horov, Hosťovecká, Janík, Janovic, Kolenič, Kondrót, Kovalčík, Koyš, M. Kraus, Križka, Lajčiak, Lechan, Lenko, Majerník, Mihálik, Mojík, Mokoš, Moravčík, Plávka, Podracká, Rezník, Stacho, Šidlík, Štilicha, Telúch, A. Turan, J. Turan, Turčány, Válek a Zambor. Od niekoho nájdeme v zbierke jednu báseň, od iného päť kratších, ale pri láske nie je dôležité, z ktorej svetovej strany nám ju vietor privial...

-msch-

Simone Weilová: Duchovná autobiografia

Bratislava, Kalligram 2006

Preklad Andrej Záthurecký

  V edícii Filozofia do vrecka vychádza ďalšia výborná knižka, ktorá si svojím poetickým štýlom a témami lásky a Boha určite nájde miesto vo vreckách nielen filozofov – čosi určite povie všetkým, čo si krásu myslenia nikdy nestrkajú len tak do vačku. Filozofka z pozície kresťanského mysticizmu, s hlbokým precítením viery, hľadá a obhajuje hodnoty, krásu sveta, lásku, náboženské vnímanie spoločnosti a prírody. V strede jej fascinujúceho rozprávania stojí človek a nespočetné otázky smerom k nemu a k fungovaniu/poriadku bytia. Zvlášť silná je kapitola Božia láska a nešťastie – priblížme si originalitu textu aspoň malým úryvkom: „Svet je krásny, a tak sa surová nevyhnutnosť stáva predmetom lásky. Nič nie je také krásne ako tiaž v pominuteľných záhyboch morských vĺn alebo takmer večne jestvujúce krivky hôr. Aj keď vieme, že v mori sa zavše potopí loď, nezdá sa nám o nič menej krásne. Naopak, je tým krajšie. Ak by pohyby vĺn prispôsobovalo tomu, aby bola loď ušetrená, bolo by more bytosťou, vybavenou rozlišovaním a možnosťou voľby, a nie tekutinou, ktorá dokonale poslúcha všetky vonkajšie vplyvy. Práve dokonalá poslušnosť vytvára krásu mora. Všetky hrôzy tohto sveta sú ako záhyby, vtláčané tiažou do vĺn. Preto sú krásne.

-rm-

Byron Katie a Stephen Mitchell: Milujem to, čo je

Štyri jednoduché otázky, ktoré môžu zmeniť váš život

Bratislava, Ikar 2006

Preklad Ivan Valkovič

Manželia Mitchellovci opisujú v tejto knihe spôsob liečby duše, ktorý Katie používa nielen pre seba, ale aj pre ďalších ľudí. Po úvode od Stephena jeho polovička Katie píše a dokumentuje na psychoterapeutických rozhovoroch z vlastnej praxe (zadarmo) o metóde štyroch otázok, ktorú si vypracovala na svoju záchranu potom, keď desať rokov beznádejne klesala po špirále zúrivosti, paranoje a zúfalstva. Štyri otázky a skúmanie pravdivosti odpovedí na ne, následne jeden i viac významových obratov pripomínajú zenové cvičenia. V skutočnosti však ide o projektovanie, prípadne viacnásobnú projekciu myšlienok, myšlienkových stereotypov, mýtov a príbehov. Mitchellovej metóda pomáha oslobodzovať od predstáv, poloprávd a maskovaných lží, pomáha žiť v realite. Na rozdiel od viacerých iných módnych metód, ktoré pomáhajú jednotlivcom vyrovnať sa so stresom, teda vlastne ho zahrnúť do života ako čosi prirodzené, metóda B. Katie Mitchellovej z Kalifornie je založená na odmietaní akýchkoľvek myšlienok a úvah, ktoré stresujú. Najnovšie výskumy o fungovaní mozgu potvrdzujú aj na teoretickej rovine praktickú úspešnosť tejto metódy: organizmus naučený, že uvažovanie istým smerom je stresujúce, sa frustrujúcim myšlienkam sám dobrovoľne a automaticky vyhýba.

-msch-

Philippe Brenot: Chvála masturbácie

Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2005

Preklad Mária Ferenčuhová

  Chvála masturbácie „rozpráva“ príbeh o histórii sexu, ktorý sa začína v roku 1758 v Lausanne, kde vyšlo po latinsky napísané dielo francúzskeho lekára Samuela Tissota – Esej o chorobách spôsobených masturbáciou. Práve tejto knihe sa podarilo prebudiť „dávnych démonov inkvizície a honu na čarodejnice“ a zmeniť názory a sexuálnu morálku spoločnosti až do začiatku 20. storočia. Publikácia rozpútala najväčšie potláčanie sexuality, aké kedy Európa zažila. (Ako ale spomína sám autor, príbeh sexu sa v skutočnosti začína Leeuwenhoekovým objavom spermie v roku 1677. Tento objav zapôsobil na vtedajších vedcov a filozofov a podnietil ich k premýšľaniu o sexuálnej morálke z celkom novej perspektívy.) Niekoľko rokov po spomínanej Tissotovej knihe vyšla v Londýne knižočka anonymného autora, ktorá sa nazývala Onánia alebo Ohavný hriech sebapoškvrňovania a všetky jeho hrozné dôsledky pre obidve pohlavia, spolu s návodom na mravnú i telesnú očistu tých, čo týmto odporným zvykom trpia. U čitateľov mala veľký úspech a v priebehu krátkeho obdobia si európska lekárska obec osvojila jednotný názor – všetci vtedajší veľkí lekári považujú masturbáciu za odsúdeniahodnú.

  Svoje rozprávanie o dejinách sexu autor dokumentuje prostredníctvom „vyznaní“ viacerých významných osobností najmä z oblasti literatúry a filozofie, a to citátmi z ich diel. Spomína Michela de Montaigne a jeho Eseje, dielo Jeana  Jacquesa Rousseau Emil alebo O výchove, Denisa Diderota a jeho text Sen d´Alemberta. V histórii sexu Philippa Brenota však figurujú aj mená ako Julien Green, Charles Baudelaire, Guy de Maupassant, Charles Bukowski, André Gide či Marcel Proust.

  Na záver svojej knižočky sa autor pýši slovníčkom masturbácie, ktorý pozostáva z takmer osemsto synonymných výrazov pre toto slovo. A nakoniec jeho výzva k čitateľom: „Bodaj by táto Chvála masturbácie očistila svedomie a upokojila duše: veď masturbácia je... bezpochyby tou najistejšou hodnotou všetkých našich úkonov lásky.“ Prepytujem, ale aspoň pre mňa vyplýva dosť jednostranné chápanie úkonov lásky!

-mgb-