„Pre básnika neexistujú mimopoetické záležitos
ti. Časy veľmi prajú angažovaniu sa básnikov do
všetkého. Politika, médiá, reklama, šoubiznis, poľ
nohospodárstvo, diplomacia, armáda či obchod
– všade je pre nich miesto.“ O tom svedčí zbierka
poľského básnika Zbigniewa Macheja (1958)
Verše proti zdaňovaniu poézie (OZ Vlna /
Drewo a srd 2015, preklad Juraj Andričík, Ka-
rol Chmel, Katarína Laučíková-Dugast). Kniha
mapuje vývin autorovej poetiky od konca 70. rokov minulého storočia
až po rok 2014. „Machejova poézia je ako smrť – zahŕňa všetko. Politické
spory i lyrické absurdnosti, problémy v zdravotníctve i výlety k zdrojom
západnej civilizácie,“ skonštatoval pre poľské médiá Machejov kolega,
básnik Marcin Baran. Machejovu rôznorodú básnickú tvorbu ťažko
jednoznačne zaradiť a charakterizovať. Bezpochyby však vieme po-
vedať, že máme dočinenia s básnikom, ktorého osobný príbeh je spätý aj
so Slovenskom. Istý čas bol totiž riaditeľom Poľského inštitútu v Bratislave.
Široký výber zo svojej tvorby pripravil špeciálne pre slovenských čitateľov.
Zbierka je formálne rozdelená na štyri kapitoly. Kľúčovou je tretia a štvr-
tá časť, kde rezonuje široké spektrum tém, ako história, móda, šoubiznis,
konzum, plastická chirurgia i hry s gýčmi a stereotypmi. Angažované básne
majú satirický, ironický a intertextuálny charakter. Vo veršoch sa objaví aj
Bohumil Hrabal, Marlene Dietrich, Tom Cruise, Beatles, John Lennon, ABBA,
Ovídius, Byron či Homér. V tretej a štvrtej kapitole nájdeme i Machejove
hravé verše, bezstarostnú rýmovanú poéziu s občasnými veľmi naivnými
gramatickými rýmami. Obsah kapitol sa zjavne líši. V prvej a druhej sú situ-
ované príbehové i vypointované básne, rozprávania aj opisy prírody, odkazy
na politické udalosti i na autorove obľúbené knihy. Poznávame tak tvorbu
básnika v celej jej rozmanitosti, od tradičnejších polôh súčasnej poézie až
po tie experimentálne.
