Vyhľadávanie
Môj tip
Tomáš Janovic: Veselá knižka do prvej lavice
Bratislava, Mladé letá 2001
Milí čitatelia,
Sadli ste si do prvej lavice, kde vás už čaká knižka. Možno vôbec prvá, neviem. Ale určite prvá, v ktorej sú dve knižky. Dal som totiž drevenému tatovi do ruky veľkú rozprávkovú varechu a teraz som zvedavý, či vytvoria nerozlučnú dvojicu. Tak ako stôl a stolička, čerešňa a kôstka alebo tvár a úsmev.
Veselé čítanie, lebo čítanie je radosť. Viem to z vlastnej skúsenosti.
Tomáš Janovic
básnik
Veselá knižka smutného klauna
Na zadnej strane obálky Veselej knižky do prvej lavice vidíme fúzatú Vasilisu Prekrásnu – Tomáša Janovica – ako zo všetkých rukávov i „nohávov“ rozsýpa poklady, farebné ceruzky, ktorými tento „drevený tato“ napísal nespočetné básničky a rozprávky pre svoje dcéry – Katku a Táňu. Treba oceniť vydavateľstvo Mladé letá, že si spomenulo na tohto plachého viťúza, kaukliara, čarodejníka a vydalo ako Prvú knihu tým najmenším žiačikom do lavice práve Janovicove Rozprávkové varechy a Dreveného tata. Lebo tieto ohňostroje nápadov majú už svoje roky, možno sa rodičom dnešných prvákov už rozpadli od častého čítania, listovania. U nás sa stále túži po novom, po nových autoroch a nápadoch, zatiaľ čo tie osvedčené, stále majúce iskru, si dnes už nik nevšíma, zapadajú prachom. (Dúfam len, že sa vydavateľstvo Mladé letá nezľaklo rozprávkovej varechy, ktorou mu pohrozil náš smutnosmiešny mág...)
Janovicove radostné verše a príhovory deťom sú zábavné a hravé, vždy tam svieti zlatá lampička nápadu a otcovskej lásky – to aby sa deťúrence nebáli byť doma samy. Ľahko si ich malí čitateľkovia osvoja a zapamätajú. Každodenné veci ožívajú v ruke neúnavného žartovníka (bába, ihla, jabĺčko...), nájdeme tu láskavé karhanie detskej uvravenosti a neporiadku v izbe, zvieratká i strigy. Ilustrátor Peter Cpin si prišiel na svoje, nemusel šetriť farbami a „šašovinami“, aby priblížil deťom „táňoviny“, drobné nonsensy, objavy, jazykolamy...
Po plnom vreci veršov prichádzajú rozprávky – O žuvačkovom kráľovstve, o premrznutej jabloni a rozprávkových varechách. Je to tak trochu o už odchádzajúcom svete mlynčekov, skríň, sviniek-pokladničiek, gramofónov... Deti aspoň spoznajú zopár milých starožitností, ešte nedávno našich pomocníkov a priateľov. Napokon, veď už aj ten písací stroj, na ktorom boli texty vyťukané, odchádza do zabudnutia...
Janovic si vždy rád prikorenil moderný nápad nejakou perličkou z detskej či ľudovej tvorivosti:
„Kozikuzi kozuka, / ence lence fáry. /
Vozivuzi vozuka, / ajta pajta láry.
Dulavila vulavi, /exe pexe raps. /
Luvalida vudali, /upta hupta kapsa.“
Tieto veršíky by sme už asi na staré kolená nenapísali. Boli to šťastné chvíle, keď nám zlatý dážď veršov a rozprávok pršal akoby sám od seba z úst, z rozprávkových rukávov. Naše deti nás k tomu prinútili, lebo rozhlas a televízia s ich večerníčkami boli veľmi málo. Ratolesti si pýtali viac a viac. „Tato, ty si mával / lepšie výmysly!
Výmysly ti vari / z hlavy vymizli?“
Verím, že malí čitatelia si v tejto knižke nájdu dosť psiny a čertoviny, radosti zo života, ktorá nám, už starým klaunom, akosi chýba.
Pekný čit, buďte fit!
