Vyhľadávanie
Dobrodružstvá na insitnú nôtu
Konštantín Horecký: Veselé rozprávanie o ceste do Turecka, Žilina, Artis Omnis 2008
Dvaja kamaráti, Lojzo a Stano, sa rozhodnú vydať do sveta. Ich cieľom je Turecko. Autor aktualizoval námet tureckých nájazdov. Svoje historky štylizuje do typu veselých pikareskných próz, mimochodom, v období tureckých nájazdov v Európe veľmi obľúbených.
Iniciačnou príhodou, paródiou novodobého tureckého nájazdu, si autor vytvoril základ pre jednoduchý sujet. V princípe opakuje jednotne stavaný model hrdinských scén s neporaziteľnými slovenskými supermanmi. Podivuhodný nájazd Lojzo so Stanom zažijú počas základnej vojenskej služby. Začnú kopať tajný tunel, ktorý im má poslúžiť na výlety z kasární. Nekopú ho však sami. Z druhej strany sa do kasární prekopávajú tureckí špióni. Naši hrdinovia ich hravo zajmú. Získajú pritom učebnicu turečtiny, veštbu a dostanú chuť vydať sa v ústrety dobrodružstvám v lákavej tureckej krajine.
Príhody, ktoré nasledujú po úvodnom incidente s Turkmi, sú takmer alchymickým pokusom o zmiešanie najnepravdepodobnejších elementov. Autor vyberá prísady z rôznych historických období, vytvára exotické spojenia kultúr, ich mytológií, symbolov. Rozprávanie tak pôsobí nesúrodo. Chýba integračný princíp, ktorý by dával vývoju deja zmysluplný základ. Žáner pikareskných historiek síce umožňuje využívať nepravdepodobnosť, autorovi sa však nepodarilo využiť ju celkom funkčne.
Kamaráti sa vedno motajú po celom svete. Autor si zvolil osvedčený model slovenských ľudových hrdinov. Pripomínajú kombináciu jánošíkovcov a Geľa Sebechlebského. Postavy konajú viac-menej spontánne. Činy dopredu nepremýšľajú, len sa snažia „vyťažiť“ zo situácie maximum. Tento spôsob odráža aj princíp autorovho budovania príbehu. Jemná irónia, s ktorou predkladá čitateľom naslovovzaté Slováčiská, je pozitívnou stránkou rozprávania. Stano a Lojzo sa statočne vrhajú do každej šlamastiky, aby iným národom priniesli vykúpenie a slobodu. Z rekvizitára jánošíkovských povestí autor Stanovi vybral zázračnú sekerku. Morálne uvedomelý Lojzo má zasa zázračný „jazyk“. Škoda, že kvôli presýtenosti „rekvizitami“ a vnútorne nemotivovanými činmi, postavy v príbehu nedokážu slobodne dýchať. Ani len svoj cieľ – Turecko – z nevysvetliteľných dôvodov nedosiahnu. Čitateľovi možno bude chýbať priliehavý kontext, ktorý by náležite podporil peknú hlavnú myšlienku: že náš pôvodný zámer môže byť niekedy len stimulom k nezamýšľaným, no pritom oveľa cennejším skúsenostiam, alebo aj to, že v živote sa nám nie všetko musí podariť.
Timotea Vráblová
