Vyhľadávanie
Ľudmila Ulická
Veselý pohreb
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Preklad Eva Piovarcsyová
Vyštudovaná biochemička a genetička s rokom narodenia 1943 Ľudmila Ulická už zaujala slovenského čitateľa zbierkou próz Sonička (VSSS 1999). Rovnako aj Veselý pohreb stavia na dominantách Ulickej písania: dramatické osudy žien, židovské motívy a emigrantské reálie. Autorka provokuje obchádzaním konvencií, evidentne disponuje veľkým rozprávačským talentom. Efektne znie konštatovanie viacerých kritikov, že Ulická je Čechovom našich čias. Aj keď u mňa podobné veľkolepé oznámenia vzbudzujú skôr nedôveru, treba uznať, že Ulickej Veselý pohreb má v sebe kúsok čohosi čechovovského. Minimálne pôdorys základného obsadenia postavami je podobne rafinovaný a podnetný na rozvoj dramatickej situácie. Scénu zomierania ruského emigranta Alika vytvára horúce leto a preplnený byt v New Yorku. Aj keď je jeho aktuálny zdravotný stav donebavolajúco úbohý, stále z neho prebleskuje závideniahodná charizma. Jednoducho šarm, akému žiadna žena neodolá. Ešte aj pri zomieraní na neurologické ochorenie – úplnú svalovú dystrofiu, prestáva mu fungovať aj posledný sval, bránica – Alika obklopujú všetky ženy, ktoré zohrali nejaké úlohy v jeho živote. Ulickej nadanie zobraziť výnimočné ženské osudy sa excelentne prejaví v tom, že každá z nich má svoj osobitný príbeh. Ženy napriek svojej ukážkovej osobnostnej rôznorodosti majú spoločný cieľ: všetky chcú Alikovi uľahčiť najťažšie chvíle života. Pomáha im charkovský, v Amerike neúspešný lekár Fima Gruber, bieloruská šarlatánska liečiteľka Maria Ignatievna, sympatie vzbudzujúci pravoslávny kňaz Viktor aj tvrdohlavý konzervatívec z Izraela rabín Menaše. O románe sa píše ako o príbehu človeku, ktorý urobil všetko preto, aby po ňom nezostala prázdnota, ale pohoda a láska. Ja vravím, že Veselý pohreb je okrem iného aj textom o ruskej emigrantskej mentalite. Odohráva v hluku, vo virvare domácnosti, ktorá si namiesto poriadku potrpí väčšmi na tesnú štruktúru medziľudských väzieb. Má bohémsky uvoľnený nádych a veru aj tragikomické rozmery – všetci sa motajú po byte, trošku pijú, potkýnajú sa o príležitostné dary a všetko skôr pripomína vernisáž než izbu umierajúceho. Tipujem, že farby sú skôr krikľavé. Smútok z blížiaceho sa konca nevylučuje radosť zo spomienok na vitalitu vnútornej slobody, ktorú si postavy nesú v životopisoch. Vo Veselom pohrebe je všetko ukotvené v sugestívne podaných newyorských reáliách. Výtvarník Alik zbožňuje tamojšiu atmosféru, korpulentnú milenku Valentinu nadchýna pre Ameriku pomocou záťahov po nočných džezových tanečných lokáloch, na ulici jej ukáže živého Brodského. Amerika mu chutí a vrhá sa do diania zo zásady na asi tak stodvanásť percent. Nesmieme však zabúdať, že je človekom, čo by sa cítil dobre všade na svete. Šťastnú povahu si nosí so sebou. O čosi menej šťastia sa ujde jeho milenke Irke. Mimochodom, kacírsky sa musím priznať, že sa mi pre vytrvalosť a silu pozdávala viac než glorifikovaný zomierajúci šarmanťák Alik. Osud Irke uštedrí napríklad trpké poznanie, že z Alikovho života nielenže nikdy nezmizne jeho vyziabnutá výstredná manželka Ninka, ale že sa od nej navyše očakáva aj tolerancia k Alikovej ďalšej láske Valentine. Neľudsky tvrdo pracuje na sebe a na prechode z kariéry cirkusovej artistky na kariéru americkej právničky. Za životnú satisfakciu považuje Alikov dobrý vzťah s problematickou dcérou T-shirt. Šarm slobodymilovného umelca pôsobí na uzavretú tínedžerku liečivo. Liečivé pôsobenie a obetovanie sa pre lásku – tak sa prejavuje aj správanie Alikovej manželky Ninky, večne popíjajúcej a načisto nepraktickej excentričky s obsedantnou myšlienkou Alikovej záchrany v podobe kresťanského krstu. Nenápadne sa tak do deja zapájajú aj duchovní reprezentanti kresťanstva a judaizmu, a teda aj plusy aj mínusy religióznych koreňov. Pri celej tej pestrofarebnosti ani neprekvapí, že záver Alikovho príbehu bizarne korešponduje s ozvenami politických udalostí konca komunistického režimu v Sovietskom zväze. Prečo nepoužiť zveličenie, keď pomôže príbehu? Tóny citových drám, životných výhier a prehier, vzťahových viacuholníkov či úvah o slobode jednotlivca sa prelínajú s exkurzmi do spoločenskej atmosféry a duchovnej orientácie a občas aj dezorientácie. Ulickej pesnička o Rusoch v Amerike je, skrátka, viachlasná, viacfarebná a po celý čas slovansky mäkko emotívna.
Zuzana Belková
