Vyhľadávanie
Eva Luka: Jemňacinky / Brutálničky
Levoča: Modrý Peter, 2021
Eva Luka už za svoju poéziu zožala množstvo pozitívnej kritiky, minulý rok získala napríklad ocenenie Zlatá vlna. Čitateľom je známa aj ako autorka kníh pre deti a mládež – v roku 2018 jej vyšla kniha Pani Kurčaťová 1 vo vydavateľstve Modrý Peter. V knihe Jemňacinky / Brutálničky sa po prvýkrát stretávame so spojením týchto dvoch autorkiných polôh, ktoré, ako pri predošlej knihe pre deti, dopĺňa svojimi ilustráciami.
Ide vlastne o „dvojknihu“ básní – z jednej strany čítame na neočíslovaných stranách Brutálničky a z druhej Jemňacinky. Autorka ju venovala „Mirkovi, Viktorkovi a ostatným veselým i smutným deťom“ . Spomínané deti sú jej vnukovia a Mirko je dokonca autorom ilustrácií na predsádke. Básničky v knihe vznikali takmer tridsať rokov, pretože vtedy ich poetka vymýšľala pre svojho malého syna. Ako sa vyjadrila pri uvedení knihy na košickom festivale LiKE, ten vraj priam fyzicky neznášal znenie niektorých slov (ako pazucha či puchor) a ona práve s týmito slovami pri vymýšľaní veršov pracovala.
Už uvedené venovanie a dvojdomý charakter knihy ponúkajú kód, s ktorým sa ku zbierke dá pristupovať. Detská literatúra zďaleka nebýva iba plná optimistických obrazov sveta, silene videného cez ružové okuliare a Eva Luka prináša do svojej detskej tvorby to, čím sa vyznačuje jej poézia ako taká: tajomstvo, ambivalentnosť, zvláštnosť, dravosť. Ani všetky Jemňacinky sa nedajú považovať za vyslovene ľúbivé texty; buď dráždia obraznosťou, alebo sa napokon prikláňajú na smútočnú stranu: „V zime žiadne zrkadlo / nemá moju tvár. / Na stene sa chechce / starý kalendár.“
Texty pracujú s mnohými prírodnými motívmi či opismi ročných období, Luka však prináša nový, neošúchaný pohľad na ne. Určite aspoň v množine súčasnej detskej poézie: „Na modrom strome sedí mladé leto. / Objíma sojku v náručí. / Keď vstane, poteší ju modrou vetou. / A sojka sa ju naučí.“
Básne sú napísané vo viazanom verši a s rôznymi rýmovými schémami. Stane sa, že autorka tomu miestami podriaďuje význam textu, dá sa jej to však pri obraznosti odpustiť – čitateľ jednoducho pristúpi na občasné nelogickosti, pretože si zvykne na celé vyznenie knihy. Môže potom prijať každé jedno slovo ako fakt, ako súčasť jemňacinkovo-brutálničkového sveta.
Súbor temnejších textov Brutálničky je takisto založený na podobnosti slov a zvukomaľbe, avšak aj na výraznejšej absurdite a protichodnosti. Texty zámerne vyrušujú a ostáva dúfať, že v detskom čitateľovi budú vzbudzovať zvedavosť a stimulovať predstavivosť. Ilustrácie aj stránky knihy sú temnejšie, navodzujú tajuplnú atmosféru: „Čierny sveter kráčal po rebríku, / čierne sliepky brúsili si dýku, / čierny mesiac z dvora zazeral.“
Autorka využíva známe motívy troch prasiatok či telefónnych škriatkov, prináša aj exotické postavy (napríklad tvora kappu z japonských legiend). Texty na seba nenadväzujú, a preto si ich čitateľ môže užiť od strany, na ktorej knihu otvorí – nielen pre nečíslovené strany, ale aj pre obojstrannosť knihy.
Ilustrácie, ktoré vznikali ako maľby na plátne, sú rôznorodé: nájdeme tu koláže i širokú škálu výtvarných techník. Čitateľ, predovšetkým ten detský, ich nemusí prijať pozitívne, niektoré ho môžu prekvapiť. To však pri povahe textov korešponduje s celkovým vyznením knihy. Preto nesie titul jasnú autorkinu pečať vo všetkých ohľadoch a je prepracovanou autorskou výpoveďou po literárnej i výtvarnej stránke.
Ťažko odhadnúť, čo na autorkin prístup povedia detskí čitatelia, určite to však s touto odvážnou knihou treba skúsiť. Môže byť prínosné vystaviť deti niečomu nečakanému: formou i obsahom.
