Recenzia
19.10.2006

Vesmír. Unikátna obrazová encyklopédia - Náš tip

Náš tip

Vesmír. Unikátna obrazová encyklopédia

Bratislava, Ikar 2006

Preklad Š. Gajdoš, J. Kubica, A. Lackovičová, K. Maštenová, H. Ploczek

  Do edičného radu farebných veľkoformátových encyklopédií z Ikaru pribudol piaty pozoruhodný diel. Tak trochu z neho vyčnieva tým, že opúšťa predchádzajúci tematický kontext „prízemných“ objektov a javov: po Zemi, človeku, zvierati a rastline si svoje miesto pod knižným nebom našiel aj Vesmír. Na druhej strane však svojim edičným kolegom neuletel úplne, veď bratsky kompletizuje poznatky o živej a neživej prírode v bežne najširšom chápaní. K čitateľom je textovo a obrazovo nemenej štedrý ako predchodcovia aj on má svoje charakteristické absolutórium – kým, povedzme, pri Rastline to bola pestrosť, tu to je rozmernosť. Encyklopédia totiž zachytáva najväčší možný priestor (pozorovateľný vesmír má rozmer cca 15-20 miliárd svetelných rokov, jeden svetelný rok = 9460 miliárd kilometrov), najväčšie hmotnosti (hmotnosť pozorovateľného vesmíru je asi 3 x 1052kg), najväčšie časové úseky (trvanie vesmíru od big bangu je 13,7 miliardy rokov) a najväčšie možné formácie hmoty (superkopy galaxií – v pozorovateľnom vesmíre je vyše sto miliárd galaxií), aké sme schopní si predstaviť, či lepšie povedané, siaha až tam, kde naše schopnosti predstavovať si zlyhávajú, kde zdravý rozum stojí a jazyk drevenie. Nejeden filozof sa nadchol dokonalosťou vesmíru, aby nakoniec skonštatoval, že Zem je len kvapkou blata letiacou do neznáma, a nejeden básnik otupil svoje pero vo veršoch, kde ospieval veľkosť hviezd, aby tak súčasne oplakal malosť človeka. Azda nás na vesmíre najviac fascinuje táto ambivalencia blízkosti a odcudzenia, azda nás pri pohľade na hviezdy najviac zaráža autenticita prežívania existenčného paradoxu ľudstva, keď si uvedomujeme, že hoci sme vesmírom vytvorení (chemické prvky nášho tela vznikali vo hviezdach), vôbec mu prirodzene nerozumieme, nedokážeme ho uchopiť ani obsiahnuť – ako aj, keď napríklad hmota, ktorú vieme identifikovať (hviezdy, planéty atď.) tvorí z vesmíru úbohé 4percentá a o väčšom zostatku, tmavej hmote a tmavej energii, toho vieme pramálo. Našťastie kolektív autorov encyklopédie z Ikaru neustúpil podobnému skepticizmu a prostredníctvom astronómie, fyziky, matematiky a ďalších vied a príbuzných disciplín sa predsa len pokúsil vesmír obsiahnuť, ponúknuť aktuálne a reprezentatívne výsledky jeho bádania. Klasické encyklopedické dvojstrany s prepracovanou textovo-kompozičnou štruktúrou a odkazmi, spolu s nádhernými, kvalitnými a mnohokrát doteraz ani nikde nepublikovanými fotografiami vesmír sprístupňujú v plnej škále jeho nevyčerpateľnosti. Kniha je unikátna nielen podľa svojho podtitulu, ale okrem iného aj koncepciou záverečnej kapitoly. Po predchádzajúcich teoretických exkurzoch o zákonitostiach, fungovaní a podstate vesmíru, o histórii jeho výskumu, o slnečnej sústave, hviezdach, o našej Galaxii a iných galaxiách v nej neobvykle na tento žáner a tento formát nachádzame praktický materiál pre vlastné amatérske pozorovanie nočnej oblohy: katalóg súhvezdí, a tiež názorné hviezdne mapy určené na každý mesiac s odlíšením magnitúdy (jasnosti) hviezd a s niektorými objektmi hlbinného vesmíru, ako sú galaxie, hviezdokopy a hmloviny.

  Podľa niektorých odhadov spojených s rovnicou F. Draka by mohlo byť len v našej Galaxii, teda v Mliečnej ceste (priemer približne 100 000 svetelných rokov, 200 miliárd hviezd) až 900 mimozemských civilizácií, s ktorými by sme mohli komunikovať. Pred niekoľkými mesiacmi kozmonautika oslavovala, lebo sonda Voyager 1 po 30 rokoch prekročila vzdialenosť 100 AU (AU – astronomická jednotka, stredná vzdialenosť Slnka a Zeme, má hodnotu 149 597 892 km; jeden svetelný rok = 63241 AU), čím prekročila hranice našej slnečnej sústavy vytýčené Oortovým oblakom a mieri do medzihviezdneho priestoru. Je to najvzdialenejší stroj vytvorený človekom vo vesmíre. Pre lepšiu orientáciu: najbližšia hviezda po Slnku, Proxima Centauri, je od nás vzdialená 4,22 svetelného roka, ak by Voyager 1 mieril k nej, trvalo by mu ďalších vyše 80000 rokov, kým k nej dorazí. Č potom tých 900 určite vzdialenejších cieľov...? Treba priznať, že encyklopédia Vesmír nemá na našom knižnom trhu obdobu, a to po všetkých stránkach.

-r-