Vyhľadávanie
Artis Omnis 2015
Jozef Žarnay v 70. a 80. rokoch minulého storočia románmi o letoch ku hviezdam fascinoval prinajmenšom časť generácie dnešných štyridsiatnikov. V spišskonovoveskej knižnici patrili exempláre Tajomstva Dračej steny a Prekliatej planéty k najpožičiavanejším – a preto výzorom pripomínali rokmi búrlivej služby poznačených vojnových veteránov. Okmásané dychtivým listovaním s rozpadávajúcou sa väzbou, ba v prípade druhého zo spomenutých titulov s chýbajúcimi prvými stranami, takže ako sa dobrodružstvo začalo, som sa dozvedel až o niekoľko rokov neskôr z iného zväzku. Podobné pocity a zážitky iným spôsobom približuje čitateľom v úvode nazvanom Muž, ktorý naučil deti lietať Alexandra Pavelková. No stačilo minulosti. Vpred.
Obálka s troma tryskami v oblaku miznúceho vesmírneho plavidla je dielom Martiny Pilcerovej, výtvarníčky, ktorá sa vyše dve desaťročia profesionálne venuje výlučne maľbe námetov z oblasti fantastiky. Prvú časť knihy tvoria vedeckofantastické poviedky, druhú cyklus príbehov zo žánru vesmírnej detektívky, spätých postavou vyšetrovateľa Rada Torysana a jeho známych. Žarnayove hutné príbehy zaujmú nielen pointou, ale i pôsobivou nevtieravosťou atmosféry. Mladších čitateľov možno prekvapí komótnejšie tempo pohybov a zvyk postáv zhovárať sa, prípadne premýšľať. Popri, ba miestami namiesto, poskakovania, pobiehania, streľby a súloženia v rytme nižšej miery beletrizácie typickej pre poviedkovú vedeckú fantastiku konca 20. storočia. Možno však archaicky pôsobiaci text umožňuje iné vnímanie, ktorému v záplave moderných výtvorov prídeme na chuť.
Prehoďme však výhybku smerom od fikcie. V záverečnej autorovej prehľadovej eseji Slovenská vedecko-fantastická poviedka mi trocha chýbajú informácie o finálových zborníkoch súťaží Cena Gustáva Reussa a Martinus Cena Fantázie, ktoré v uplynulých dvadsiatich rokoch tvorili a tvoria najrozsiahlejší publikačný priestor pre poviedkarov spomenutého žánra. Autor sa mapovania novšej slovenskej fantastiky zrieka: „...ide však o veľa a veľa nových mien a o ešte väčšie množstvo poviedok, ktorými sa určite raz bude zaoberať niekto z tejto novej generácie.“ Pritom však Jozef Žarnay nie je len zakladateľom románovej slovenskej fantastiky, ale tiež prvolezcom v oblasti mapovania tohto žánra. Bez jeho článkov a dlhoročnej zberateľsko-výskumnej činnosti by sme dnes o väčšine zabudnutých kníh z medzivojnového a tesne povojnového obdobia nemali ani potuchy. Knihy Slovenská fantastika do roku 2000 a Dejiny slovenskej literárnej fantastiky by boli omnoho informačne chudobnejšie. V doslove nemôže nezaujať medziiným vskutku napínavý osud kníh A. S. Kalmu, ktorý sa v skutočnosti volal Štefan Šmátrala a väčšina nákladu jeho dvoch zborníkov poviedok (Prípady BLZ, Čierne trofeje) bola z rozhodnutia ideologických orgánov KSČ zošrotovaná. Dnes už veru ťažko uhádneme, prečo dobových cenzorov popudili príbehy o elixíre večnej mladosti či premene škaredých dievčat na sexbomby prostredníctvom genetickej manipulácie. Ďalšie perličky literárnohistorického trileru v doslove si vychutnajte sami. Poznávanie býva strhujúcejšie než príbeh – najmä v okamihoch, keď sa ním stáva.
