Vyhľadávanie
Rozprávkové oriešky duše
Ján Uličiansky: Veveričky, Bratislava, Perfekt 2008
„’Malá veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) je čulé, veselé a naskrz neškodné zvieratko, ktoré sa dá rado hladkať a rozmaznávať. Pozná svojho opatrovateľa, je prítulná, učenlivá, prichádza na zavolanie,’ píše o veveričkách pán Brehm v knihe Život zvierat.“ Citátom zo známej encyklopedickej knihy o zvieratkách nemeckého zoológa Alfréda Edmunda Brehma otvára Ján Uličiansky poznávaciu výpravu za životom týchto príťažlivých tvorov. Čitateľa, samozrejme, nenecháva pri vecných informáciách. Poznávanie predsa len nespočíva v obsiahnutí faktografie. Záleží aj na tom, nakoľko sa s poznatkami zžijeme, rozmýšľame o nich a či sa nám chce pátrať po ďalších súvislostiach.
Autor sa vybral cestou starých majstrov spisovateľov, ktorí svoje vecné tvrdenia osvetľovali drobnými príbehmi – exemplami, paralelami. Pozýva čitateľa zažiť jedinečný príbeh s veveričkou Veronkou a presvedčiť sa o tom, či Brehmovo tvrdenie naozaj platí.
Na hodnotnú knižku by pravdepodobne vystačil už tento jednoduchý model: téza - ilustrácia. Dieťa by sa učilo pracovať s vecnou informáciou v širšom kontexte, pestoval by sa jeho osobný vzťah k prírode, rozvíjala by sa jeho fantázia, analogické myslenie. Autor však svojho čitateľa vedie ďalej. Povzbudzuje ho, aby rozmýšľal vo viacerých rovinách. Nestačí mu, že sa cez príbeh zoznámi so spôsobom života veveričky. „Čulé, veselé a neškodné zvieratko“ dáva do konfliktného prostredia, vystavuje ho civilizačnému stresu, odkrýva problematickosť jeho kontaktu s ľuďmi. Brehmova knižka z druhej polovice 19. storočia ukazuje lesné zvieratká v ideálnom svetle. Príbeh veveričky Veronky vyznieva však polemicky, lebo autor odkrýva, nakoľko sú reakcie tohto zvieratka podmienené drastickými zásahmi ľudí.
Veverička Veronka je dlhodobo stresovaná nedostatkom lesnej stravy. Navyše, jedného dňa ju vyplašia drevorubači: zotnú strom, v dutine ktorého býva. „Nervovo“ sa z toho zrúti. Na odporúčanie lesného doktora ďatľa sa vyberie do kúpeľného mestečka Orieškova, aby sa zotavila a užila si opak – ľudskú starostlivosť. Osobitou rovinou rozprávania je vzťah Veronky a chlapca, ktorý sa lieči v kúpeľoch po úraze. Ich príbeh je o vzájomnom poznávaní, zblížení, a pritom vzácnom rešpektovaní vnútorných hraníc. Priateľstvo prináša obidvom „pacientom“ postupné uzdravenie. Veverička nadobudne opäť sebadôveru, čo sa prejaví aj na jej zdravom rozhodnutí vrátiť sa do prirodzeného prostredia. Dokáže opustiť pohodlný „kúpeľný štýl“ a byť znova pravou veveričkou.
Obohatením príbehu sú poetické vsuvky. Pripomínajú piesňové interlúdiá. Predznačujú, komentujú dej, lyricky vyjadrujú jeho náladu a ako „esenciálne zložky“ dávajú vyniknúť jeho dôležitým farbám a vôňam.
Významový dosah knižky umocňujú ilustrácie Petra Čisárika. Vychádzajú z princípu puzzle, ktoré sa dá doplniť, jeho časti však môžu vytvoriť aj samostatnú plastickú scénu. Podobne ako v živote. Cez pociťovanú prázdnotu sa nečakane dostávame do súvislostí, ktoré by sme si predtým na obraze nevšimli.
Timotea Vráblová
