Tomasz Samojlik: Malý vlk s veľkým srdcom. Preklad Zuzana Mitková a Marek Mitka. Bratislava: IKAR - Stonožka, 2019

 

Poľský autor Tomasz Samojlik nie je pre detského čitateľa na Slovensku neznámy. Pred niekoľkými rokmi sa predstavil so svojou náučno-obrázkovou knižkou Pozri! Príroda. Tentoraz sa vrátil s príbehom Malý vlk s veľkým srdcom, ktorý je detektívkou, no zároveň je plný zážitkov zo života v lese i medzi vlkmi. Navyše, knižka je faktograficky i pojmovo presná, nakoľko autor konzultoval jej časti s organizáciou zaoberajúcou sa životom vlkov. Na svoje si teda prídu mladší i starší čitatelia.

Dej sa odohráva v rámci života jednej vlčej svorky, ktorý nadobudne nový rozmer narodením malých vĺčat. Trio šteniatok dostane trochu netradičné mená - Rýchly, Veľký a Oriešok. Posledné z nich je hlavnou postavou príbehu, a to preto, že napriek nepriazni osudu a oslabenému čuchu i slabej fyzickej zdatnosti dokáže prežívať v divočine. Nie je to ani rýchlosťou, ani veľkosťou, ale odvahou srdca, dobrotou duše a očami otvorenými pre svet.

Práve v tom tkvie aj skrytý odkaz tejto útlej knižky - nikto nie je taký slabý, ako to na prvý pohľad vyzerá a veľké veci dokážu práve tí najmenší. Navyše, keď majú po ruke priateľov - divé prasa menom Ňuch a plcha Škrupinku spolu s múdrosťou starého vlka Krivého, je o nejedno dobrodružstvo postarané. A keďže hlavný hrdina nie je typický vlk - silný a dravý, jeho doménou sa stane pátranie a lúštenie záhad, ktoré les ponúka. Malý lesný detektív má predovšetkým veľké srdce a práve vďaka nemu odhalí tajomstvá, ktoré väčšina zvierat pokladá za čary a zlo.

Okrem posolstva príbeh zaujme aj svojou spätosťou s prírodou. Okrem opisov lesného prostredia, zvieracích kamarátov či vône stromov sa dozvieme tiež, že je to „viac než dvadsať dní, čo je obdobie, keď vĺčatá už samy skúšajú robiť prvé kroky“ (s. 23) či „zavýjal mimoriadne prenikavo a ťahavo, čím ostatným vlkom na poľovačke dával signál, že šteňatá sú ohrozené“. (s. 21) Samojlikovo rozprávanie je pútavé, poučné a detské zároveň. Navyše ho dopĺňajú i krásne ilustrácie od Elźbiety Wasiuczyńskej. Tie majú svoju dušu, posolstvo, zaujmú hrou farieb, často aj tmavých a temných, no napriek tomu magických. Práve taký je totiž svet vlkov pre človeka - nepoznaný, tajomný a vo víre noci aj čarovný.

Príbeh je rozdelený do desiatich kapitol, ktoré okrem čísla kapitoly obsahujú stručný popis, čo majú malí či veľkí čitatelia na najbližších stranách očakávať. Každá nová epizóda má svoje farebné odlíšenie v úvode i číslovaní strán.

„Starý vlk prikývol na znak súhlasu, lebo to prikazoval vlčí rozum.“ (s. 18) Samozrejmosťou je personifikovanie zvierat, ale tiež nezvyčajné prirovnania a epitetá: „šteňatá voňali po vetre, sladkých snoch a možno ešte mlieku“. (s. 18) Avšak o to viac je škoda, keď pasce na divú zver nazývajú obyčajne a nezaujímavo klepec či železné oko, hoci v rukách držia „dlhý, studený predmet“ (s. 47). Autor sa mohol i v tomto prípade vynájsť a nazvať veci viac tajomnejšie, čo by viac podporilo fantáziu.

Problémom je taktiež to, že zvieratá majú mená, ktoré majú formu prídavných mien alebo dvojzmyselných slov. A tak sa pri počúvaní ľahko dieťa stratí, pretože Rýchly, Veľký či Krivý môže byť nielen vlk. Taký „tvrdý oriešok“ (s. 9) je iný význam, ako keď „Oriešok vyšiel von“ (s. 128). Avšak pri počúvaní si ani predstavivosť niekedy nevie dať rady. Otázkou zostáva, či je to spôsobené prekladom alebo originálom, resp. ako je to vnímané v poľskom origináli. A keď už sme pri tom preklade - slovo okamžite sa určite nerozdeľuje na „oka-mžite“ (s. 12-13), čo by sa pri stopäťdesiatstranovom diele písanom veľkými písmenami a bohato popretkávaným ilustráciami stávať nemalo.

 Malý vlk s veľkým srdcom je určený deťom od šesť rokov. Zaujme i väčších milovníkov prírody a vďaka autentickému zachyteniu života v divočine a konzultáciám autora so Združením pre prírodu Vlk vyvoláva pocit, že každý čitateľ či poslucháč je súčasťou vlčej svorky. A tá je nielen obávaná a dravá, ale tiež láskavá, priateľská a drží vždy spolu.