Recenzia
Adela Gabríková
01.10.2004

Vieme, čo hovoríme?

Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2002

  V roku 2000 predstavilo Vydavateľstvo Matice slovenskej knižku známeho slovenského jazykovedca Šimona Ondruša pod názvom Odtajnené trezory slov. Pozostávala z etymologických štúdií uverejňovaných v Slovenských pohľadoch, ktoré objasňovali pôvod geografických názvov, mien historických osobností, pomenovaní národov, ďalšie časti boli venované spôsobom jazykového stvárnenia ľudského tela i duše a slov súvisiacich s cirkvou a náboženstvom našich predkov. Táto zaujímavá publikácia má teraz už aj svoje pokračovanie a profesor Šimon Ondruš v nej opäť odkrýva tajomstvá našej slovnej zásoby.

  Knižka je rozčlenená na sedem častí na základe tém spracovaných v jednotlivých kapitolách. Autor vyberá na dôsledné rozbory predovšetkým slová, pri ktorých sa odborníci dlho nemohli zhodnúť na spoločnom stanovisku k priebehu ich vývinu. Ak autor prichádza s novým riešením, postupuje vždy nekompromisne, no nemožno mu uprieť presvedčivú argumentáciu doloženú vyčerpávajúcim zoznamom príkladov. Značná časť štúdií poukazuje na mylné predpoklady prieniku určitých slov na naše územie z iných jazykov, lebo hlbšie ponorenie sa do minulosti nám ukazuje, že takého slová sú slovanského pôvodu (napríklad slovo huňa je na základe výskytu v takmer všetkých slovanských jazykoch praslovanské – jeho stará podoba bola guňa a keby sme sa chceli posunúť ešte ďalej, našli by sme aj jeho indoeurópsky základ geud- : goud- : gud- vo význame chlpatá, huňatá látka; iným príkladom je tentoraz čisto slovenské slovo riava motivované slovesom revať). Šimon Ondruš je odborníkom dôkladne poznajúcim napätie vzťahov medzi ľudskou snahou čo najlepšie vystihnúť svet v sebe i okolo seba jazykom a medzi možnosťami, ktoré toto úsilie obmedzujú. Človek však dokázal postupne prejsť od jednoduchého pomenúvania najnevyhnutnejších vecí a najbližších reálií k tomu, aby bolo možné jedným slovom vyjadriť v komunikácii informáciu obsahujúcu aj zložitejšie vzťahy. Pozorovanie takýchto zmien nás dovedie k poznaniu, že dnešný abstraktný jazykový systém mal pevný základ v realite, no pre nás je už bez pomoci niekoho kompetentného veľmi ťažké odhaliť ho. Knižka Odtajnené trezory slov nás učí hľadať a nachádzať príbuznosť medzi slovami, v ktorých sú vzájomné vzťahy prekryté mnohými formálnymi zmenami alebo došlo pri nich k výrazným významovým posunom.

  Príspevky profesora Ondruša sú precízne vypracované, obsahujú vždy mená autorov a názvy diel, s ktorými polemizujú a vytipované slovenské slovo je usúvzťažnené nielen s príbuznými v našom spisovnom jazyku i nárečiach, ale aj s ostatnými slovanskými podobami, v mnohých prípadoch nechýbajú ani ekvivalenty latinské, grécke, nemecké či slová z pobaltských jazykov. Niekedy je zložité orientovať sa v spleti slov a vnímať hlavnú líniu celej štúdie, lebo ani pri popularizácii odborných informácií sa nedajú celkom obísť teoreticky náročnejšie časti. Treba však priznať aj to, že autorovi sa na niektorých miestach podarilo ozvláštniť text vtipnou poznámkou alebo ironickým komentárom k starším etymologickým teóriám, a tým dovolil čitateľovi vydýchnuť si po návale faktov.

  Jazyk sa mení spolu so svojimi tvorcami a používateľmi, jeho história je súčasťou národných dejín a poznanie jedného sa nevyhnutne spája s poznaním druhého. Je samozrejmé, že vzťah k slovám, ktoré neustále používame na vyjadrenie svojich myšlienok a prianí, závisí od konkrétneho jednotlivca – preto sú aj štúdie Šimona Ondruša hodnotné pre každého čitateľa iným spôsobom. Odborníkovi prinášajú nový pohľad na vytváranie systému súčasných jazykov, na priebeh zmien pri rozpade spoločného prajazyka alebo na odrazy pôsobenia rôznych etnických zoskupení na formovaní slovnej zásoby slovenčiny. Pre laikov v tejto oblasti môžu byť obe knižky nevšedným predstavením historickej jazykovedy a jej metód skúmania a pomôžu im vytvoriť si obraz o vývine slovenčiny, ktorá si napriek storočiam, keď jej nebola poskytnutá žiadna ochrana zo strany štátu, uchovala osobité črty vyčleňujúce ju ako samostatný jazyk reflektujúci myslenie a zvyky nášho národa.

Adela Gabríková