Recenzia
15.11.2006

Vieš, čo sa mi stalo? – Dana Hlavatá – Tóny pohody

Tóny pohody

Tóny pohody

Dana Hlavatá: Vieš, čo sa mi stalo?

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006

  O knihách slovenských autoriek sa píše s rôznymi prívlastkami, málokedy však ako o humoristických, vtipných, či dokonca uťahujúcich si z vlastného ja alebo zo ženských charakteristík. Dane Hlavatej sa to v knihe Vieš, čo sa mi stalo? naozaj podarilo. Jej humor je však láskavý a tolerantný, ba dalo by sa povedať, že až svojsky nežný.

  Knihu tvorí tridsaťjeden krátkych próz, ktoré môžu byť vlastne ľubovoľne radené. Spája ich línia rozprávačky a jej rôznorodých trampôt a trpko-smiešnych príhod. Nie náhodou sú radené a číslované ako kapitoly. Príhody sú to často svojou zápletkou triviálne, akoby bežiace popri autobuse z práce, z kuchyne, z posedenia s priateľkami, jednoducho zo života, ktorý väčšina smrteľníkov a smrteľníčok žije denne ako na večnom kolotoči. Pri pohľade zvrchu, z odstupu sa vlastne nestalo nič zvláštne, mimoriadne, ale autorka vie šikovne aj z minima vyčarovať príjemné rozprávanie ku kávičke a zákusku. Hlavatej prózy sú ako stvorené na plážové kúpalisko alebo len tak do kresla: vyludzujú tóny pohody.

  Hlavatej svet v tomto diele tvoria predovšetkým ženy. Rozprávačka rozumie ženským potrebám lásky, blízkosti, porozumenia, ale aj vyplakania sa, pocitom spolupatričnosti, ale aj rivality, ak ide čo i len o jedného žiadaného muža. Mužský svet je oblasťou, do ktorého Hlavatej ženy narážajú ako do nafúknutého balóna a len zriedka sa im podarí preniknúť doň. Ako najmä v závere autorka priznáva, bez tohto sveta by ženám čosi veľmi podstatné chýbalo.

  Vieš, čo sa mi stalo? neašpiruje na intelektuálne alebo vysoké umelecké méty, je dielkom zemitejším, možno trochu nadzemitejším, najlepšie by sa azda hodil výraz kvetinkovským, pričom za kvetinu by sme mali považovať popri gladiolách, margarétkach a inom aj bodliaky a kaktusy.

  Azda jediným nedostatkom knihy je jeho obálka, ktorá v spojitosti s mäkkou väzbou veľmi pripomína rôzne náučné brožúrky (o sexe, o dôvere...) pre mladistvých, ktoré v podobných formách (a s podobnými názvami) vychádzali v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Obal v tomto prípade ešte aj v súvislosti s príhodným názvom parádne mätie. Kniha je o niečom úplne, úplne inom... Alebo že by išlo o zámer?

-msch-