Vyhľadávanie
Charlie Mackesy: Chlapec, krtko, líška a kôň
Preklad: Lucia Halová
Bratislava: Tatran, 2020
Kto miluje príbeh Exupéryho Malého princa a čaká jeho posolstvo v knižnej podobe 21. storočia, rozhodne by nemal obísť knihu Chlapec, krtko, líška a kôň. Za týmto na prvý pohľad nič nevypovedajúcim názvom sa skrýva prvotina anglického spisovateľa Charlieho Mackesyho. O autorovi nie je toho veľa známe. Azda len to, že o sebe často píše v tretej osobe a rád používa jednoduché oslovenie Charlie. Ale možno práve to je v súčasnej dobe predimenzovanej internetom a neustálym prílevom nových informácií vzácne a dôležité. A možno nie je ani také dôležité, kto je autorom, ako to, že knižka existuje.
Okrem textu je Charlie Mackesy aj autorom ilustrácií. Zväčša čierno-bielych, nakreslených tušom, no aj málo je v tomto prípade dosť. „Potrebujem obrázky, sú ako ostrovy, miesta, kam sa dá utiahnuť v mori slov.“ (s. 7) Obrazy vystihujú presne to, čo majú – priateľstvo, lásku a život bez príkras, okázalých zbytočností a gýčov a nepodstatného okolia. Miestami kresby vyzerajú ako čarbanice a farebné machule, avšak pri hlbšom bádaní sa pred očami čitateľov začína otvárať príbeh, ktorý žije svoj život.
Na ktorejkoľvek strane knihu otvoríte, nikdy ju neotvoríte zle – nemá číslovanie strán, kapitoly, nadpisy. V kontexte posolstva tejto knižky by boli prežitkom a zbytočnosťou. Jedine akýsi predslov a stručný záver s poďakovaním obsahujú zopár strán dlhšieho textu, inak je dej vystihnutý v niekoľkých vetách či dokonca iba slovách. Ilustrácie aj texty sú síce úsporné, ale o to väčšmi výpovedné. A napriek tomu všetky tieto kratučké citáty tvoria jeden veľký príbeh.
Hlavnými postavami sú už v názve spomenutí štyria aktéri. „Chlapec je osamelý, keď sa zrazu objaví krtko. Spolu pozorujú voľnú prírodu. Podľa mňa je príroda tak trochu ako život: občas strašidelná, ale krásna.“ (s. 8) Krtko miluje koláče, ktoré sú pre neho riešením každého problému: „ ,Ak sa ti nedarí, daj si koláč.ʼ ,Chápem, a funguje to?ʼ ,Zakaždým.ʼ“ (s. 20) Stretnú líšku, ktorá takmer celý príbeh mlčí. Azda aj preto, že ju krtko vyslobodí z pasce, a napriek tomu, že práve tieto hlodavce sú najväčšie líščie pochúťky: „Keď si slobodný, sám sa môžeš rozhodnúť, čo urobíš.“ (s. 34) No nielen rečami, ale najmä skutkami táto ryšavka chytí za srdce. Presne ako líška v Exupéryho diele. Obyčajný neobyčajný kôň je zdrojom životnej múdrosti. Aj on prežil neľahké časy, je opatrný, no po čase vyjaví kamarátom svoje tajomstvo – vie lietať: „Roztiahnite krídla a leťte za svojimi snami.“ (s. 10)
Kniha je určená čitateľom od päť rokov a každý, kto po nej siahne, v nej nájde pre seba význam a posolstvo. Kedykoľvek ju budete čítať, znova a znova, objavíte niečo, čo ste doteraz nevideli. Možno len iný pohľad na svet, možno niečo viac. „,Čím chceš byť, keď vyrastieš?ʼ ,Chcem byť láskavý, povedal chlapec.ʼ“ (s. 16) Je akýmsi návodom na spoznávanie svojho vnútra, zastavením sa a zamyslením sa nad životom, jeho smerovaním a vecami, ktoré sú naozaj dôležité, či naopak, malicherné. Nie sú to „reči“ ako z psychologickej príručky, ale presne poskladané slová a formulácie. Krátke a výstižné. Zvyšok si každý musí vo svojom vnútri rozobrať sám: „Vidíme iba svoj zovňajšok, ale takmer všetko sa odohráva vo vnútri.“ (s. 39) „Slzy netečú len tak bezdôvodne, dokazujú tvoju silu, nie slabosť.“ (s. 64)
Okrem postáv, deja či príbehu je netypický aj prebal knihy. Na jeho vnútorných stranách sa totiž odohráva ďalší príbeh – hudobný. Keď na prelome 19. a 20. storočia Robert Schumann komponoval klavírne skladby Album pre mládež a konkrétne Vojenský pochod, určite netušil, že sa stane súčasťou takejto vzácnej knihy. Pomedzi noty totiž svoj príbeh žijú jednotlivé postavy príbehu – chlapec, krtko, líška aj kôň. Každá hudba má svoj dej a v tomto prípade má dej aj svoju hudbu – veselú, príjemnú, rezkú a detsky láskavú. Presne takú, akú si táto kniha zaslúži: „Vždy si pamätaj, že na tebe záleží, že si dôležitý a ľúbime ťa a že dávaš tomuto svetu niečo, čo nikto iný.“ (s. 120)
