Vyhľadávanie
Bratislava, kalligram 2011
Preklad František hruška
Úspešnej talianskej autorke niekoľkých románov, poviedok, divadelných hier Dacii Maraini (1936) vyšla v slovenskom preklade už tretia kniha (Nebezpečné roky 1965, Nikto sa nepamätá 1969). Román Vlak poslednej noci nás prenesie do obdobia druhej svetovej vojny, obdobia chudoby, násilia, nivočenia, prekrúcania hodnôt i do povojnových čias, ktoré tiež nemožno nazvať pokojnými.
Píše sa rok 1956 a dvadsaťšesťročná talianska novinárka Maria Amara Sironi cestuje z Florencie do východnej Európy, aby písala reportáže o živote za železnou oponou. Jej cesta je však motivovaná zároveň osobnou túžbou zistiť, čo sa stalo s jej židovským priateľom z detstva Emanuelom Orensteinom. Posledný list od Emanuela jej prišiel po vojne a datovaný bol rokom 1943. Amara netuší, kto jej ho poslal, a preto v sebe živí nádej, že Emanuele prežil. Prvý list od chlapčeka, v ktorom sa skrýval vyspelý, nesmierne múdry pozorovateľ, dostala v decembri 1939 z Viedne, kam sa presťahovala jeho dobre situovaná rodina z Florencie. Odvtedy na neho stále čakala – ako dieťa, ako dievča, ako žena. Dni sa striedali s týždňami, týždne s mesiacmi, mesiace s rokmi. Jeho listy čítala dokola, poznala ich naspamäť a opatrovala spolu s jeho denníkom. Prestávky medzi listami sa však čoraz viac predlžovali až nakoniec prestali chodiť úplne. Zlom nastal aj v ich obsahu. Kým pred rokom 1941 jej Emanuele písal o posadnutí lietaním, o domáckom konštruovaní lietadiel, výletoch, škole… po tomto roku už len o hrôzach, ktoré ho postupne rozožierali. Už v nich nebola veselosť bezstarostného chlapca, ale zúfalstvo. Písal o tom, ako im zakázali navštevovať školu s árijcami, ako im zabavili byt, o lodžskom gete, hlade, o stále prítomnom pachu smrti, o srdci chlapca meniacom sa na kameň. Počas hľadania Orensteina, Amara spoznáva rôznych ľudí a tiež ich osudy. Minulosť v podobe spomienok, listovej korešpondencie od jej priateľa z detstva, či rozprávania iných sa tu prelína s rokom 1956, keď Amaru cesta vlakom za odpoveďami zavedie do Rakúska, Poľska a Maďarska. V Budapešti sa ocitne v epicentre historickej búrky, prevratu, rekonštrukcie Maďarska.
Historický román Vlak poslednej noci je fascinujúcou cestou v priestore a čase, ktorá pripomenie krvavé udalosti 20. storočia – besnenie nacizmu a Stalinovho režimu. Zručná rozprávačka Dacia Maraini nás veľmi rýchlo vtiahne do deja trpkého príbehu, v ktorom túžba po ľudskej solidarite, nádeji a živote bez obmedzení, kontroly, špehovania, zatýkania, vraždenia a nezmyselných procesov je nesmierne naliehavá.
Dacia Maraini sa osobne zúčastnila na uvedení prekladu svojej knihy 8. marca v bratislavskom Zichyho paláci.
