Recenzia
Peter Mráz
18.12.2009

Vlastný životopis zla – Pavel Vilikovský

Pavel Vilikovský

Vlastný životopis zla

Bratislava, Kalligram 2009

            Majster naratívnych štruktúr, autor, ktorého texty sú vždy literárnou udalosťou. Spisovateľ, ktorého tvorba nás oslovuje svojím intelektuálnym podkladom. Pavel Vilikovský. Platí toto konštatovanie aj v prípade jeho novej knihy?

Prózu Vlastný životopis zla označuje jej obálka za román v dvoch častiach. Čítanie Vilikovského textov nám ale vraví, že korektnejším by bolo uvažovať o ňom ako juxtapozícii dvoch noviel, ktorých spojivom je permanentná konfrontácia epického hrdinu so zlom. So zlom mimo seba, so zlom v sebe.

Dve prózy, zaradené do knihy Vlastný životopis zla, sú pomenované pre kontext Vilikovského už desaťročia systematicky konštruovaného epického diela príznačne: Krátka extrémna osamelosť Jozefa K. Dlhá extrémna osamelosť Márie M. Oba príbehy sú späté s Vilikovského novelou Extrémna osamelosť (1989). A oba nadväzujú na Kafkove prózy.

Príbeh prvý, Krátka extrémna osamelosť Jozefa K., nie je len pútavým rozprávaním o človeku, s ktorým sa hrajú dejiny uprostred prekárania sa dvoch (ex)mocností ohrozujúceho život na počiatku 50. rokov 20. storočia. Je najmä rozprávaním, vzbudzujúcim nevšedné zimomriavky, o nemožnosti výberu správnej voľby v situácii, do ktorej človeka obe politické mašinérie vovádzajú. Hrdinom je emigrant Dušan. Muž, ktorého československá tajná služba unesie zo sovietskej zóny Rakúska do vlasti, odkiaľ kedysi ušiel. Muž, ktorému vzápätí oznámia, že na hraniciach Rakúska a Nemecka držia pod zámkou jeho ženu a dve deti. Výsluchy, psychický nátlak, hra na zlého a dobrého policajta. A cieľ jediný: vymeniť slobodu svojej rodiny za protislužbu. Stačí vraj len navštíviť zopár známych, napísať o ich zmýšľaní niekoľko slov, poreferovať o ich reakciách na otázky o vzťahu k ľudovodemokratickému zriadeniu, ktorého blaho leží všetkým na srdci. Zdalo by sa, že nie je prečo váhať. Morálka? Charakter? Dušan sa ponára do svojho vnútra a rozvažuje. Dilema ako sa zachovať netrvá dlho: dostáva novú identitu, potravinové poukazy, konšpiračný byt. Jozef Karsten, ktorým teraz je, nie je viac Dušanom, ktorým býval. Začne hrať vysokú hru. Unesie dievčatko. Dcéru agenta, ktorému predkladá hlásenia o návštevách svojich známych. Polonahé zviazané dievčatko, školáčka ukrývaná na povale, mu ale v momente gradovania zápletky celého príbehu ukáže, že definitívne prehral. Zápas svojej novej identity so starou nezvládol. Jozefov fyzický atak voči malej Ingridke sa stal signálom jeho osamelosti. Krátkej, ale zato extrémnej. Odchod Dušana, ktorého následkov sme svedkami, nie je jeho ústupom z príbehu. Je zabitím Jozefa K. Človeka, s ktorým dejiny nestihli urobiť krátky proces.

Príbeh druhý, Dlhá extrémna osamelosť Márie M., je snahou o introspektívne kladenie otázok smerujúcich k odkrytiu vlastnej autenticity. Učiteľ na dôchodku sa hrá na detektíva. Pátra po motíve dve desaťročia zabudnutej defraudácie štátneho majetku. Jej aktérkou bola Mária M. – matka, úradníčka, žena. Rýdza zlodejka? Či aj inak, moderne - bojovníčka proti bývalému režimu? Odkrývaním histórie lúpeže Márie M. si učiteľ kladie mnohé otázky smerujúce k sebe samému. Aký človek je on? Aká miera zla je v ňom? Bol by schopný rovnako kradnúť, podvádzať, či nebodaj vraždiť? Zlo s veľkým Z učiteľ v nikom nenachádza. Vždy je tam medzera. Rozpoznať Zlo a jeho prejavy sa snaží recepciou denníkov nacistického demagóga Josefa Goebbelsa. Nepoznajúc seba však nespoznáva iných.

Druhý Vilikovským načrtnutý príbeh je pre pochopenie prvého kľúčový. A opačne. Spoznávajúc v učiteľovi Igorovi syna Jozefa Karstena, cítime, že bezmocnosť rozpoznávať príčiny ľudského konania, ktorú predstavuje, je bezmocnosťou nášho sebapoznania. Bežného čitateľa právom zaujme prvý príbeh. Vtiahne ho do deja. Druhý sa mu môže zdať odťažitým. Menej oddychovým. Znepokojujúcim. Vilikovského finta je fintou Bajzovho prvého slovenského románu. Cestou k pochopeniu oboch Vilikovského textov je preto nevidieť v knihe Vlastný životopis zla len dve detektívne novely s historickým pozadím, ale aj komplexne štruktúrovaný textový dialóg.

Peter Mráz