Vyhľadávanie
Bratislava – Banská Bystrica, Občianske združenie Vlna / Drewo a srd 2010
Martin Palúch vo svojej knihe Vnem v zrkadle fotografie a filmu upriamuje pozornosť na impozantnú revolúciu percepcie vyvolanú technickými obrazmi so zložitou témou aparátu technicko-ikonických kódov, medzi ktoré zaraďujeme fotografiu a film. Publikácia mapuje dejiny fotografie a filmu ako komunikačných stratégií s prihliadnutím na špecifické témy a problémy v štyroch samostatných kapitolách: Fotografia a film, Vnem v zrkadle, Gesto prístroja, Divák v zrkadle. Ako čitatelia máme možnosť sledovať prvopočiatky profilovania fotografie: objavom fotografie sa začína obdobie objektívneho technického realizmu. Fotografiu považujeme za prvý technoobraz. Palúch v súvislosti s týmto objavom správne poznamenáva: „
došlo k radikálnej zmene v chápaní tradičných pojmov, akými sú pamäť, história a skúsenosť“. Zaujímavé čítanie poskytuje reakcia výtvarného umenia na objav fotografie. Fotografia s vply vom na výtvarné umenie podnietila formovanie nových estetických kritérií, v estetike sa vytvoril aj nový spôsob vnímania umeleckých diel prostredníctvom technických obrazov. Obo znamujeme sa aj s prehistóriou filmu: kým fotografia predstavuje obraz konkrétneho momentu času, filmový záber je konkrétnym prítomným časom plynúceho obrazu. Autor detailne vystihuje podstatu fotografického a filmového obrazu, ich danosti a základné rozdiely spomenutých médií. Približuje nám náročnú terminológiu francúzskeho filozofa Gillesa Deleuza, v ktorého myslení sa kinematografia stáva neoddeliteľným predmetom filozofovania.
Ďalšiu dôležitú oblasť Palúchovho záujmu predstavuje čas a pohyb, dve základné vlastnosti záberu, s ktorými sa pri sledovaní filmu stretávame. Predobrazom autorovho uvažovania je prirodzená realita a jej vnímanie. Fotografia a film substituujú v semiotickom zmysle nahradený objekt, vytvárajú znaky podliehajúce semióze. Do popredia sa pri výskume vo filmovej teórii dostávajú tri stavy záberu (kadem, edem, semem) a ich vlastnosti. Kapitolu venovanú analýze typov technických obrazov inšpirovala práca Umberta Eca O zrkadlách, kde poukazuje na prepojenie medzi zrkadlom, fotografiou, filmom a subjektom. Táto odborná kniha smeruje ku konkrétnemu čitateľskému publiku, ktoré rado siahne po náročnejšej lektúre so záujmom o filmovú teóriu. „Žijeme snáď v Babylone obrazovej komunikácie?“ rétoricky kladená otázka Martina Palúcha uzatvára sieť myšlienok a úvah o nás a de facto našom pohltení v moci audiovizuálnych médií.
