Vyhľadávanie
Vybrané kapitoly z Ivana Štrpku
Vo svojich stupajach. Básnické dielo Ivana Štrpku a hodnotové kritériá
Bratislava, Nadácia Studňa 2004
Zborník Vo svojich stupajach... vznikol z príspevkov, ktoré koncom minulého roka odzneli na vedeckom seminári v Bratislave. Publikácia prináša pomerne pestrú paletu kapitol týkajúcich sa umelecko-estetických aspektov tvorby básnika v kontexte literárnej skupiny Osamelí bežci, ale predovšetkým ako svojbytného fenoménu európskej kultúrnej obce. Niektoré z nich sa v podobe štúdií objavili už dávnejšie na stránkach Romboidu alebo boli súčasťou iných knižných diel. Väčšina príspevkov je však pôvodná a medzi autormi majú zastúpenie aj príslušníci mladej literárnovednej generácie, čo je z hľadiska kontinuity rozhodne potešujúce.
Úvodná stať Milana Hamadu hovorí o všeobecnej potrebe slobodnej poézie s aplikáciou na Štrpkovu ranú tvorbu a jej zástoj v kladení odporu redukcii ľudskej mnohorozmernosti v období nastupujúcej normalizácie. V podobných intenciách, hoci implicitnejšie, vyznieva i stať Daniela Heviera Dlhé detstvo kopijníka. Tá sa však okrem iného zameriava aj na konkrétne otázky poetologickej výstavby Štrpkových básní, chronologicky prechádzajúc jeho tvorbou od debutu po druhú polovicu osemdesiatych rokov. Český kritik Jiří Trávníček sa vo svojom príspevku Pohybliví pohyblivci a tuláci v krajinách slova zaoberá expresívnosťou a štylizačným princípom osamelobežeckého jazyka v konfrontácii s českými a svetovými autormi. Ďalej nasleduje triáda náročných štúdií, ktorú otvára text Rozptyl mimézis u Osamelých bežcov Jána Gavuru hovoriaci o interpretácii lyrického materiálu prostredníctvom analógie medzi realitou a umelecky pretvorenou skutočnosťou. Témou Erika Markoviča v príspevku Vyrovnávanie sa s nihilizmom – princíp premosťovania v poézii I. Štrpku je palintropický pohyb diskutovaný na pozadí hĺbkovej semiologickej analýzy a interpretácie motívu „tieňa lukostreľby“ v jednej z básní zbierky Majster Mu a ženské hlasy. Filozoficky ladený referát Dušana Teplana s názvom Ivan Štrpka a aspekt trhliny sa zase zamýšľa nad problémom entropie v jeho diele.
Medzinárodný rozmer zborníka reprezentuje okrem spomenutého českého autora mladý macedónsky kritik Zvonko Taneski – primárne sa sústreďuje na Štrpkovu paradigmu symbolov, opierajúc sa pritom o paralelnú komparáciu zbierok Správy z jablka a Majster Mu a ženské hlasy. Poľská slovakistka Lucyna Spyrka referuje o preklade tvorby Ivana Štrpku do poľštiny. V publikácii nájdeme aj monotematické recenzie niekoľkých Štrpkových diel : Správy z jablka (Juraj Briškár), Hlasy a iné básne (Mária Deďová) a 25 básní (Mila Haugová). Azda najliberálnejšie sa svojej recenzentskej úlohy zmocnila práve Mila Haugová, ktorá taxatívnym spôsobom vymenúva všetky básne a ku každej zaujíma osobitný postoj. Podnetným je článok Ladislava Šimona K piesňam Ivana Štrpku mapujúci Štrpkovu textársku činnosť v rámci jeho spolupráce s artrockovým spevákom a skladateľom Dežom Ursinym. Dopĺňa tak staršie príbuzné práce od Petra Zajaca, Valéra Mikulu, Jana Lukeša či Martina Kasardu. Treba vysoko oceniť zaradenie troch autentických komplementárnych dokumentov, akými sú prvý osamelobežecký manifest Návrat anjelov z roku 1963 a najmä dvojica vzácnych Štrpkových esejí Predbáseň a Na samý okraj, ktoré boli pôvodne publikované na sklonku šesťdesiatych rokov v dnes už legendárnej Mladej tvorbe. Autor v nich vyslovil svoje ideologicko-teoretické postuláty o spoločenskej funkcii a posolstve básne.
Publikáciu uzatvára opulentná, avšak nie úplná a nie bezchybná personálna bibliografia a štruktúrovaný životopis Ivana Štrpku. Mimo predmetného zamerania je kapitola na pokračovanie o prínosoch hodnôt najznámejších diel slovenskej povojnovej poézie. Zborník možno jednoznačne považovať za bohatý zdroj informácií pre ďalší výskum a spoznávanie tvorby Ivana Štrpku, a hoci vyšiel v takmer samizdatovo nízkom náklade, záujemcovia si cestu k nemu určite nájdu.
Rastislav Tóth
