Vyhľadávanie
Bratislava, AnaPress 2010
Preklad František Hruška
V panoráme talianskej literatúry na konci 20. storočia je tvorba Marisy Madieri (1938 – 1996), exulantky z Rijeky, vyjadrením posolstva kolektívnej identity. Román Vodovozelená (Verde acqua, 1987) je najmä príbehom individuálneho a kolektívneho vyhubenia, fragmentom života prerozprávaným podľa antiepického kľúča. Ide o prvý autorkin román, nasledovali La radura (Poľana, 1992), La conchiglia (Mušľa, 1998) a nedokončený román Maria, publikovaný posmrtne.
Vodovozelená je knižným svedectvom rozprávačky v prvej osobe, ktorá v tichu dneška nachádza šťastie z premýšľania, z opakovaných návratov do minulosti, z načúvania toku prítomnosti. Autorka prepája minulosť a budúcnosť v mozaike obrazov, ktoré predstavujú nepredvídateľný a premenlivý tok bytia, čistým a strohým štýlom bez lacnej nostalgie a uspokojenia.
Život jej ukázal svoju odvrátenú „tvár medúzy”. Vyše 15 rokov odhodlane bojovala s rakovinou, aby napokon zakotvila na Itake. A k Itake sa Marisa Madieri stále vracia. Rytmickými cezúrami, členeným jazykom človeka, ktorého formovali latinskí a grécki klasici, s dôrazom na farby a všetky ich odtiene, akoby skutočnou epifániou jazyka rozpráva o svojom odchode z Rijeky, o postavách, ktoré jej zostali vyryté v pamäti, počnúc od starej mamy, predstaviteľky modelu ženského oslobodenia, vykúpenia a emancipácie, ktorá bola pre autorku ihneď blízka. Pamäť je autorkiným hlavným posolstvom a odkazom, navracia okamihy uplynulého života, zmieruje duše. Nie nostalgia za minulosťou, ale individuálna a kolektívna pamäť sú ústrednou témou, súvislé prepojenie celého života s prítomnosťou, pamäť ako vykúpenie z ničoty. „Pomyslela som si, že toto všetko tu voľakedy nebolo a jedného dňa znovu nebude. Boh, Veľká Pamäť, nemohol neexistovať.” Pamäť ako základ každej identity, ktorá je založená na slobodnom sebapoznaní, a nie na jeho potlačení či zbavení. Navrátiť autentickú historickú pamäť je povinnosťou všetkých a v tomto smere má istotne zásluhu aj kniha Marise Madieri.
(Krátený príspevok riaditeľky Talianskeho kultúrneho inštitútu Teresy Triscari z prezentácie slovenského prekladu románu Vodovozelená v Univerzitnej knižnici v Bratislave 25. januára.)
