Vyhľadávanie
V roku 2018 kanadská historička moderných dejín Margaret MacMillan pripravila pre rádio BBC niekoľko prednášok na tému vojna a spoločnosť. Rozprávanie o historickom význame a sociálnom rozmere vojnových konfliktov vzbudilo natoľko pozitívnu odozvu, že na pulty kníhkupectiev si vzápätí našla cestu kniha s názvom Vojna: Ako nás formoval konflikt (War: How Conflict Shaped Us, 2020).
MacMillan prepracovala pôvodné prednášky do podoby deviatich kapitol, zaoberajúcich sa vojnou ako osobitným fenoménom ľudskej histórie, ktorý významným spôsobom ovplyvnil (a ovplyvňuje) život spoločností. Vďaka vydavateľstvu Denníka N máme od minulého roka k dispozícii slovenský preklad popularizačne koncipovanej a obsahovo hutnej knihy, rozoberajúcej rozličné aspekty vojny, ktorým sa oplatí venovať osobitnú pozornosť. Ako autorka zdôrazňuje v úvode, ak nedokážeme pochopiť, ako veľmi sú ľudské spoločnosti prepojené s násilnými konfliktmi, unikne nám dôležitý rozmer nášho historického vývoja.
Kniha v deviatich kapitolách predstavuje dejinnú rolu organizovaného násilia, ktoré okrem nespochybniteľného utrpenia, bolesti a deštrukcie výraznou mierou ovplyvňovalo spoločnosti a politické smerovanie aj v mierových časoch. Venuje sa samostatne dôvodom vyhlásenia vojen, spôsobom a prostriedkom jej vedenia, zážitkom vojakov a „atmosfére“ na bojiskách, situácii civilného obyvateľstva vystaveného ozbrojeným konfliktom, ale napríklad aj psychologickému a umeleckému vnímaniu vojny či spomienkam na ňu. S autorkou možno iba súhlasiť, keď tvrdí, že štúdium vojny sa často odsúva(lo) na bočnú koľaj, asi aj preto, lebo existuje predstava, podľa ktorej skúmaním tohto fenoménu a hlbším premýšľaním o ňom akoby dochádzalo k jeho schvaľovaniu alebo glorifikácii. Autorkine úsilie je v tomto smere sympatické aj úctyhodné, pretože svojím písaním o vojne – v princípe negatívnom jave – nezatvára oči pred nepríjemnými skutočnosťami a tristnými stránkami dejín, ale naopak, snaží sa ich hlbšie pochopiť, vysvetliť a odvodiť z toho určitú bázu ľudského konania, ktoré viedlo k opakovanému narúšaniu mierového spolužitia. Pred čitateľom sa tak vynára klasická otázka o charaktere, takpovediac, prirodzeného stavu spoločnosti, o ktorej sa diskutovalo po stáročia (či už to bol Thomas Hobbes a Jacques Rousseau alebo nedávno Steven Pinker a Rutger Bregman). Viacerí myslitelia – často bez priamych skúseností s bojom – sa pokúsili stanoviť, či je hlavným determinantom ľudskej „povahy“ úsilie o mier alebo tendencie ku konfliktom a, v horšom prípade, k vojne. MacMillan sa nesnaží o definitívne odpovede, ale pozornosť čitateľa upriamuje práve na rozmanité podoby organizovaného násilia: „Hoci si to nie vždy uvedomujeme, žijeme vo svete, ktorý stvorila vojna.“ (s. 19)
Tematické zameranie knihy je nepochybne podnetné, no koncipovanie textu a samotná obsahová náplň nemusí byť (obzvlášť pre poučenejšieho čitateľa) príliš uspokojivá. Margaret MacMillan totiž neposkytuje – zjavne aj pre pôvodný formát rozhlasových prednášok – ani tak historickú analýzu alebo dômyselne vybudovaný naratív opretý o konkrétne zdroje, ale čitateľovi predkladá predovšetkým priam záplavu príkladov a holých faktov.
Tieto viac-menej anekdotické dôkazy sú zasadené do tematických rámcov v jednotlivých kapitolách, pričom – čo je trochu škoda – hlbším súvislostiam okolo uvádzaných faktov sa bližšia pozornosť nevenuje. Pred čitateľom tak defilujú sparťanskí hopliti s typicky prísnou vojenskou morálkou, kompánie švajčiarskych žoldnierov s priekopníckou bojovou technikou, neštandardne v noci pochodujúca Napoleonova armáda či prví vojenskí letci za prvej svetovej vojny. Jednotlivé nahromadené informácie, súvisiace s rozličnými dobovými kontextmi, však väčšinou slúžia iba na ilustráciu vybraného všeobecného javu – sú preto iba úchytkom spomenuté, čo vedie k určitej povrchnosti. Údaje z rôznych historických období tak tvoria akúsi kazuistiku či enumeráciu príkladov, ktoré niekedy pôsobia veľmi zjednodušujúco a skratkovito.
Vzhľadom na odborné kompetencie autorky kniha venuje pozornosť najmä vojenským aspektom od konca 18. storočia a predovšetkým na Západe, no pomerne často výklad ilustrujú aj príklady zo starších období. Na viacerých miestach sa dajú nájsť aj vyslovene problematické či chybné údaje a tvrdenia („feudálna aristokracia“ v starovekom Grécku, Karol Veľký údajne panujúci v 7. storočí, keď ešte ani nežil).
Nemožno však jednoznačne tvrdiť, že celkový autorkin výklad nie je zaujímavý alebo vnútorne súdržný. Práve naopak, forma enumerácie historických príkladov, ktorá nemusí každému vyhovovať, slúži na vykreslenie mnohovrstevnosti a dejinných paralel, pomocou ktorých výrečne dokladá rozmanité podoby vojny a jej účinky na spoločnosť. Zvlášť podnetné čítanie možno nájsť v kapitole o kontakte civilného obyvateľstva s bojujúcimi stranami, osobitne v kapitole „Boj“, kde autorka lepšie zužitkováva svoju erudíciu, keď v texte sprostredkúva a komentuje viaceré výrečné svedectvá priamych účastníkov moderných konfliktov. Knihu uzatvára krátka úvaha nad vývojom vojenstva v 21. storočí i eventuálnym budúcim smerovaním vedenia vojny, ktoré už v súčasnosti ovplyvňuje rozmach automatizácie aj nástup využívania poznatkov robotiky.
Napriek uvedeným výhradám sa knihu o všadeprítomnom násilnom rozmere ľudských dejín oplatí čítať a ďalej nad ňou premýšľať, keďže – ako vidíme aj v súčasnosti – vojna je (stále) súčasťou našich životov. A pri každom ozbrojenom konflikte, ktorý zatiaľ ešte nepatrí výlučne do historických kníh, je možné aj pochopením skutočnej povahy vojny nabádať k neustálemu zápasu o mier.
Margaret MacMillan: Vojna
Preklad: Martin Sliz
Bratislava: N Press, 2021
