Recenzia
Marek Kopča
11.04.2005

Voľným okom - Peter Krištúfek - Rozprávanie zamerané na efekt

Rozprávanie zamerané na efekt

Rozprávanie zamerané na efekt

Peter Krištúfek: Voľným okom

Levice, Koloman Kertész Bagala (L. C. A.) 2004

  Filmár, hudobník a v súčasnosti už trojnásobný finalista prestížnej literárnej súťaže Poviedka Peter Krištúfek debutoval pred dvoma rokmi poviedkovou zbierkou Nepresné miesto (2002). Zaradil sa ňou k radu autorov, ktorí vracajú príbeh do súčasnej slovenskej prózy. V poradí druhá kniha Voľným okom (2004) jeho pozíciu v tomto rade upevňuje.

  Samotný názov zbierky, ktorá obsahuje 12 poviedok, poodhaľuje charakter autorovho tvorivého nazerania na svet. Jeho podstatou je letmý pohľad a náhodný výber zdanlivo nenápadného prvku. Ten sa však stáva jedinečným v okamihu, keď sa zasadí do iného kontextu a rozprávač rozpovie jeden z jeho možných príbehov. „Ulice sú v noci iné ako cez deň. Akoby ich niekto nanovo poskrúcal, zauzľoval, aby poplietol tých, čo ešte bdejú a snažia sa niekam dostať“ (s. 16), uvažuje hlavná postava a zároveň rozprávač úvodnej poviedky Embryo. Pre autora aj pre čitateľa je preto veľmi dôležité, že osudy a deje sa odohrávajú na miestach, kde sa pri zhode náhod všetci raz môžeme zísť (za stenami bytov, v hoteli, v parku, v blázinci...), ale aj to, že tieto priestory sú nasýtené atmosférou, v ktorej sa spontánne rodí príbeh. Krištúfek sa umeleckými prostriedkami a postupmi jemu vlastnými pokúša tento pôrod ozvláštniť a ešte viac zdramatizovať.

  Hlavnými hrdinami zbierky Voľným okom sú osôbky na prvý pohľad všedné až tuctové. Ak sa ale na ne pozrieme lepšie, ako to so záujmom robí autor, odhalíme ich prapodivné tajomstvá, zvyky a úchylky. Takými sú napríklad mužova osudová fixácia na ožívajúce embryo (Embryo) alebo nesmrteľnosť starca, ktorý zabudol slová magickej riekanky (Iba slová). Krištúfkovi čudáci sú nepochopení a osamelí, a tak si vytvárajú vlastný svet, v ktorom vidia živé v neživom, hľadajú Boha, smrť, absolútno. Táto prízračnosť a bizarnosť je podobne ako v debute explikovaná prostredníctvom silnej vizualizácie obrazov. Autora stále fascinuje napr. výpovedná sila fotografie, ponúkajúca alternatívne verzie príbehu, ktorý sa mohol (no nemusel) odohrať pred alebo po stlačení spúšte fotoaparátu. 

  Tendenciou nasmerovať príbeh k iracionálnemu či absurdnému vyústeniu, využívaním ozvláštňujúcich motívov a zameraním sa na „atmosférickosť“ textu neraz ukončeného silnou pointou je Peter Krištúfek ako autor typovo blízky ranému Dušanovi Mitanovi či svojmu generačnému súpútnikovi Pavlovi Rankovovi. Na rozdiel od dvojice menovaných však iracionalitu a bizarnosť v próze často využíva striktne účelovo. Krištúfek, zdá sa, programovo píše na efekt. Aj preto je jeho úprimná snaha o zaujímavé a neprvoplánové vyrozprávanie príbehu neraz „prehlušená“ prívalom vizuálne pôsobivých obrazov akoby vystrihnutých z akčného trileru.

  Na druhej strane poviedkam z knihy Voľným okom nemožno uprieť, že sú tematicky pestré, formálne i obsahovo suverénne zvládnuté a čitateľsky pútavé. Na rozdiel od prvotiny autor výborne zvládol texty aj štylisticky a kompozične. V týchto súvislostiach sa Peter Krištúfek javí ako prozaik, ktorý má modernému čitateľovi čo ponúknuť. Pre slovenskú poviedku je veľkým prísľubom.

Marek Kopča