Preklad Oľga Hirnerová
Ikar 2016
Rok po vydaní knihy
napísanej spolu s no
vinárom JeanomClau
dom Elfassim (vo
Francúzsku vyšla roku
2011) prišla jej autorka
pár týždňov pred vy
túženým stretnutím
s dcérou o život. Údajne
vypadla z okna. Čudné
okolnosti jej smrti naznačujú, že bolo naivné
domnievať sa, že zverejnenie faktov o najprv
síce rozprávkovom, no neskôr krutom spolužití
s princom zo saudskoarabskej kráľovskej rodiny
zostane bez trestu. Strhnutie rúška z otriasa
júcich detailov života vysokopostavených ľudí
inej kultúry odhalilo priveľa. Znásilňovanie,
klamstvá, podvody, zvrátenosti, zištnosť, fa
lošné sľuby…
Zaľúbenosť často zaslepuje. Ak je navyše,
ako v prípade Candice CohenovejAhninovej,
podporená bezstarostným životom v blahobyte,
ktorý jej i jej dcére zabezpečovala saudskoarab
ská kráľovská pokladnica, padajú klapky z očí
prineskoro. V čase sobáša s princom Saddámom
by zrejme bola sotva uverila, že v arabských kra
jinách bývajú sľuby, ktorými ju roky balamutil,
len mystifikáciami. Zjavne sa však dala balamu
tiť aj po neblahých skúsenostiach, keď sa márne
dožadovala čohokoľvek, čo je normou v Európe.
Obalamutiť sa dala aj po rozchode s manželom,
ktorý jej po sobáši so sesternicou z kráľovského
rodu núkal postavenie druhej manželky. A keď
chcela osemročnej dcére umožniť stretnutie
s otcom, spadla v podstate dobrovoľne do jeho
a svokrinej pasce. Len čo svoju Hayu priviedla
na stretnutie do paláca v Rijáde, oddelili ju od
nej, uväznili, mučili hladom, smädom a špinou,
znemožnili jej kontakt s vonkajším svetom a usi
lovali sa o jej život. Veľmi jej nepomohlo ani to,
že sa jej napokon podarilo ujsť na francúzske
veľvyslanectvo. Osudy vlastných občanov zvyk
nú vlády zaujímať oveľa menej (ak vôbec) ako
osudy vlastného postavenia. A rozhádzať si to
s tými, z ktorých môžu mať prospech? V tomto
smere by si nikto nemal robiť ilúzie.
Candice CohenováAhninová, obeť vzťahu,
ktorý sa podobal viac vazalstvu ako láske, sa
napriek tomu, že sa jej napokon podarilo dostať
do Francúzska, sotva mohla vyhnúť katastrofe.
Pretvárku a faloš, ktorá sa v krajine, kam sa
dobrovoľne vydala, považuje za normu, odhalila
prineskoro. Možno až vtedy, keď sa pokryteckej
svokre Wardhe v zúfalstve sťažovala, že ju jej
syn ešte aj po sobáši s inou ženou opakovane
znásilňuje. Wardha ju poučila, že „v islame musí
dobrá manželka uspokojiť všetky potreby svojho
muža, aj tie, ktorým nerozumie“… Pretvárku a fa
loš, ktorá nás obklopuje všade, a najviac možno
tam, kde sa to oficiálne až príliš popiera, si Cohe
nováAhninová nepochybne uvedomila vo chvíli
svojej smrti. A hoci je jej príbeh napísaný vecne
a napriek otriasajúcemu obsahu pokojným tó
nom a zbytočne nevyumelkovaným jazykom,
môže byť pre dievčatá a ženy vychované v duchu
európskych tradícií výstrahou. Rovnako ako
mnohé iné podobné príbehy o pokusoch spojiť
nespojiteľné, v tomto prípade kultúry, aj prí
spevkom k poznaniu, že láska a vášeň môžu byť
požehnaním i prekliatím. A nielen pre osobné
životy jednotlivcov.
