Recenzia
Patrik Oriešek
21.05.2013

Vražda ako spoločenská udalosť (Základy spoločenského správania pri vražde) - Paul Guterman & Joe Colohnatt - Príručka pre vrahov

Príručka pre vrahov

Príručka pre vrahov

Paul Guterman & Joe Colohnatt: Vražda ako spoločenská udalosť
(Základy spoločenského správania pri vražde)

Levice, K. K. Bagala (LCA Publishers group 2006)

Poslovenčil Dušan Taragel

  Taragelovu najnovšiu knihu môžeme zaradiť k slovníkovo-monografickému typu románu, ktorý je slovenskému čitateľovi dobre známy z tvorby srbského spisovateľa Milorada Pavića. Na rozdiel od Pavića však Taragel pracuje s iróniou, paródiou a persiflážou, preto sa jeho text inak ako cez prizmu recesie ani chápať nedá. Tú podčiarkujú aj hyperbolizované, komixovo ladené kresby Jozefa Danglára Gertliho. Kniha cez dve fiktívne osoby amerických nájomných vrahov – Gutermana a Colohnatta - sediacich vo väzení (samozrejme, na doživotie), inštruuje mladých adeptov spoločenskej vraždy ako spáchať dokonalú vraždu, na ktorú sa bude dlho a v dobrom spomínať a nebude pripomínať spoločensky neprípustnú frašku či treťotriedny výstup z argentínskej telenovely. Text je rozdelený do viacerých kapitol – vždy podľa toho, v akej spoločnosti sa chystáme vraždiť: vražda v divadle, vražda na koncerte, vražda na vernisáži, vražda v reštaurácii, vražda vo vlaku, vražda na lodi. Nechýba bohatý poznámkový aparát, ktorý tvorí väčšiu a zaujímavejšiu časť knihy. Práve poznámkový aparát dodáva textu všetky ingrediencie dokonalej paródie. Kniha by bez neho bola len znôškou nezáživných spoločenských konvencií a výpočtom možných prístupov k vražde. V poznámkovom aparáte naopak nachádzame konkrétne príklady, históriu a najväčšie osobnosti toho-ktorého typu vraždy, to všetko okorenené o rôzne faux pas a neželané efekty vyvolané nezvládnutým vraždením. Knihu uzatvára zoznam použitej literatúry a doslov prekladateľa (rozumej Dušana Taragela). Taragel skvelo paroduje nielen vedecké monografie a jazyk príručiek spoločenského správania, ale aj osobu vraha a spôsob nazerania na vraha – anglického gentlemana či amerického mäsiara - a vraždu v súlade s dnešnými požiadavkami showbiznisu estetizuje na úroveň spoločenskej udalosti v dôsledne archaizujúcej (ale o to komickejšej) patine populárneho retro-štýlu. Taragelov jazyk je hladký a učesaný, tak ako sa na dobre vychovaného gentlemana píšuceho v presne vymedzenom žánri patrí. Taragel si nepotrpí na prílišnú ornamentálnosť a dôsledne sa venuje svojej téme. Trochu zavádzajúci je spôsob označovania poznámok, ale to zrejme patrí k stratégii autora, prípadne to môžeme pripísať na vrub obmedzeným možnostiam slovenského polygrafického priemyslu.

  Takmer s istotou sa dá povedať, že Taragelova kniha bude patriť k tomu najlepšiemu, čo v roku 2006 na Slovensku z pôvodnej tvorby vyjde. Dúfajme, že tento knižný projekt vytvorený v rámci resocializácie slovenských spisovateľov odpykávajúcich si svoj trest v amerických väzniciach čoskoro prinesie aj svoje ďalšie plody – prvú vraždu slovenského spisovateľa.  

Patrik Oriešek