Vyhľadávanie
Robert Ellis: Vražedné mesto
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008
Preklad Alexandra Ruppeldtová
Privítajte, Roberta Ellisa - ďalšieho nováčika na svetovej scéne kriminálneho žánru. Je to celkom sympatický chlapík neurčitého veku, od detstva fanúšik Dashiella Hammetta, Sira Arthura Conana Doyla a Alfreda Hitchcocka. Vražedné mesto je jeho tretím dielom a medzi „krimitvorcami“ si, zdá sa, buduje celkom slušnú povesť. Navyše, ak sa o kvalite jeho tvorby pochvalne vyjadrí niekto ako Michael Connelly a množiace sa preklady rozširujú davy jeho fanúšikov, potom určite stojí za to pozrieť sa mu na zúbok.
Hm, keď už som spomenul Michaela Connellyho – musím sa priznať, že pri čítaní Vražedného mesta som mal pocit, akoby mi po celý čas pozeral ponad plece. Lena Gamblová z oddelenia vrážd Los Angeles mi od začiatku pripomínala Harryho Boscha, mnohí z jej kolegov mali za nechtami toľko špiny, akoby dva roky asfaltovali Route 66 a za morbídnosť metód, ktorými Ellisov sériový vrah odprevádza na druhý svet svoje obete by sa určite nehanbil ani sám Connelly.
Kým však zo mňa Robert Ellis vytrieska na súde moje biedne úspory za nactiutŕhačstvo, musím priznať, že jeho inšpirácia Connellym má najmä pozitíva. Tvorí ich predovšetkým výborná znalosť vyšetrovacích metód, dokonalá konštrukcia deja, postavy skutočne z reálneho „cesta“, dávka napätia tak akurát a neodmysliteľný dych vyrážajúci záver.
Hlavná hrdinka pátra po vrahovi, ktorý chladnokrvne posiela na onen svet jednu obeť za druhou. Rituálny spôsob vrážd nasvedčuje, že ide o duševne narušeného človeka s nulovým rešpektom k ľudskému životu. Dostáva prezývku Romeo a Lena počas vyšetrovania zisťuje, že niekoľko vrážd z minulosti môže pripísať na vrub práve jemu. Jej myseľ čoraz častejšie zamestnáva nielen lov na Romea, ale aj nevyriešená vražda jej brata, po ktorého smrti jej okrem jeho gitár zostala v srdci veľká prázdnota. Štýl rozprávania Vražedného mesta zaujme aj tým, že autor pracoval v poslednom čase s čoraz častejšie používaným literárnym postupom – pohľadom na obete očami vraha. Ale pozor, špeciálne v prípade maniackeho Romea je to pohľad do bezodnej čiernej diery spôsobujúci nutkanie na dávenie.
Takže, pán Ellis, s tou žalobou ešte chvíľu počkajte, na oplátku si zase my radi počkáme na ďalší kúsok z vašej produkcie.
