Recenzia
04.08.2010

Vrtuľníky nad Tatrami. Malé dejiny leteckej záchrany - Pavol Svetoň

Pavol Svetoň

Vrtuľníky nad Tatrami. Malé dejiny leteckej záchrany

Helicopters above Tatras. A concise history of air rescue

Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2009

Premýšľal som, či Pavol Svetoň knižku o vrtuľníkoch, pilotoch a záchranároch zostavil alebo napísal. Po prečítaní zodpovedne konštatujem, že túto zaujímavú knižku zostavil, ilustroval autentickými snímkami, napísal. Stvoril vzácnu kroniku o vrtuľníkoch nad Tatrami, ale aj mimo nich, spísal dejiny leteckej záchrany, oživil príbehy so šťastným, no zväčša tragickým zavŕšením. Tie drámy a osudové nerozpráva autor,ale ich aktéri. Autor ich výpovede nedramatizuje, sú dramatické samy osebe, lebo ich dramatickosť umocňuje prostá výpoveď protagonistu, jeho videnie a precítenie príbehu.

Vzácne snímky nám približujú dobové lietadlá i vrtuľníky, vývin techniky, ,,technológiu záchrany“, ale najmä ľudí, ktorí boli na zastaranú techniku strojov odkázaní. Pri záchranných akciách v drsnej tiesňave šlo o život nielen zraneným horolezcom či turistom, ale aj záchrancom. Autor konkrétnymi príkladmi dokazuje, že najkrkolomnejšiu prácu vykonávajú posádky záchranárov vo vysokohorskom teréne. Aj profesionálny pilot má občas strach, neodváži sa letieť do blízkosti skalnatých stien, kde zasa ,,ktosi“ uviazol. Zradný je aj priezračný a ,,príťažlivý“ vzdušný priestor. Má vzdušné diery, neočakávané prúdenie vzduchu, záchrancov zaskočia dažde, búrky či klamlivé hmly.

Autor príkladne zozbieral polstoročné snímky a mená záchrancov až do súčasných dní, predstavuje nám vzácnu galériu odvážnych mužov a žien. Chronologicky spísal úspechy i tragédie záchranárskych tímov, ich bezradnosť, ale aj húževnatosť pri učení a napredovaní. Čo si počať s obávaným syndrómom smrti? Ranený dva dni a dve noci volal o pomoc, keď sa mu jej dostalo, od šťastia skolaboval v rukách záchrancov.

Vrtuľníky okrem záchranných prác zásobujú chaty, ,,stavajú" vleky, kontrolujú cesty, elektrické vedenie, pomáhajú poľnohospodárom, hasičom, kartografom, lesníkom i geológom.

Občas majú šťastie aj páni piloti. Milan Fabík a Tibor Nosian roku 1973 pristali s vrtuľníkom Mi-8 na zasneženej hladine Vrbického plesa v Nízkych Tatrách. Keď opustili stroj a v blízkej chate popíjali čaj, horúci vrtuľník sa pred ich očami prepadal pod ľad.

O štyri roky neskôr kráľ pilotov major Milan Fabík prepravoval prvú dámu republiky, Vieru Husákovú z Bardejovských kúpeľov do Bratislavy. Išlo o zlomenú ruku. Hoci sa zlomenia mohla napraviť aj v Bardejove, prvá dáma je prvá! Mi-8 havaroval pred prahom pristávacej plochy na letisku v Bratislave. Na palube zahynul pilot Fabík, významný chirurg MUDr. Milan Novák a dvaja ochrancovia, ale aj pani Viera, predtým dlhé roky aktívna redaktorka a prekladateľka.

Autor mapuje Tatry aj v čase, keď boli pod celoštátnym dohľadom. Svoje milované končiare si chcel pozrieť aj Svätý otec, ktorý bol v Levoči. Piloti Tibor Nosian a Milan Holotík sa zodpovednosti sprvu preľakli, no už počas letu zistili, že pápež bol aj vo vrtuľníku znalcom Tatier: ,,Poznal ich končiare, keď sme leteli nad Lysou Poľanou, požiadal nás, či by sme mu nemohli ukázať Pieniny a Dunajec. Potešil sa, keď uvidel aj plť. Dôverne poznal aj pieninské zátišia a kúty. S pápežom sme boli vo vzduchu dva razy dlhšie ako naplánovali ostražití organizátori.“

Úprimná presvedčivosť výpovedí protagonistov zaujme prostého čitateľa i odborníkov. Obsah knižky i dobové snímky si právom zaslúžili náročnú reprezentatívnu grafiku, kriedový papier i skrátenú anglickú mutáciu. Dlhoročný znalec našich veľhôr, dobrovoľný člen Tatranskej horskej služby, redaktor Pavol Svetoň, fundovane zostavil a spísal dejiny leteckej záchrany – vystavil vzácnu vizitku našim skvelým pilotom, obetavým lekárom a zohraným tímom záchranárov.

Slavo Kalný