Recenzia
Miloš Leng
09.10.2012

Vrúcnosť a čin - Dalimír Hajko - Po stopách Kierkegaarda

Po stopách Kierkegaarda

Bratislava, Hajko & Hajková 2011

V  moderných dejinách svetového filozofického, literárno-historického a  teologického myslenia má tak trochu zvláštne postavenie. Vynikol vo všetkých troch menovaných oblastiach a prívlastky ako aktívny, radikálny, ba až excentrický len sotva postihujú jeho hektický a paradoxmi nasýtený život. Nenávidený aj milovaný, zatracovaný i pertraktovaný v najlepšom zmysle slova, dánsky filozof, spisovateľ, publicista a teológ – Søren Kierkegaard…

A  tak sa nám do rúk dostáva knižka, ktorá zrkadlí dielo „otca existencializmu“ Sørena Kierkegaarda. Nová publikácia filozofa, kulturológa a  univerzitného profesora Dalimíra Hajka nadväzuje na monografiu Existencia v literatúre (1996). Knižka Vrúcnosť a čin je i napriek svojmu útlemu rozsahu pozoruhodným pokusom o reflexiu názorov dánskeho mysliteľa a úsilím o hlbšiu, cez filter subjektívnej skúsenosti pretavenú meditáciu. Okrem úvodu, v ktorom autor predstavuje Kierkegaarda v kontextoch, je kniha členená na päť častí: Teologický diskurz, Tanato­logický diskurz, Literárny diskurz, Orien­talistický a  Sociologický diskurz. V  prvej časti je Søren Kierkegaard predstavený ako odporca liberálneho evanjelického kresťanstva a  jeho predstaviteľov, ktorí nespĺňajú prísne kritériá pokračovateľov odkazu Ježiša Krista. V  druhej časti sa v službách tézy „smrť je mimo existencie“ Hajko vyrovnáva s  kierkegaardovským chápaním tohto „nevysvetliteľného, ne­identifikovateľného a  iracionálneho“ fenoménu. Literárny diskurz zachytáva Kierkegaarda ako inovátora a  kritika dichotomického členenia literatúry s ohľadom na fragment diel Buď – alebo a  Zvodcov denník. Univerzálny dosah jeho myšlienok objasňuje Hajko v  predposlednej časti monografie: vidí ho v  akcentovaní významu osamoteného subjektu zúfalo hľadajúceho autentické bytie. Z hľadiska začlenenia do vedných disciplín sa ako najproblémovejší javí Kierkegaardov prístup k sociálnym otázkam. S dôrazom na Andersenov román Improvizátor, ktorý Kierkegaard svojho času recenzoval, Hajko zohľadňuje jeho názory na spoločnosť najmä v spisoch Doba revolučná a Súčasnosť. Súhrn v závere knihy nám stručne vykresľuje profil významného filozofa a sumarizuje relevantné informácie z jednotlivých kapitol.

Po prečítaní si o Kierkegaardovi vytvoríte jasnú predstavu. To isté však platí aj o autorovi tejto publikácie: citlivý, erudovaný a všímavý pozorovateľ s nemalou dávkou odvahy, ktorá je pri kontakte s Kierkegaardom určite nevyhnutná.