Recenzia
Anna Tašká
02.05.2017

Všelijaké mená – Maro Scho – Pomerne suverénne

Pomerne suverénne

Zeleneč, Marián Moncman – MARI 2010

Zbierka 27 poviedok Všelijaké mená je literárnym debutom Mariána Moncmana zo Zelenča, ktorý píše pod pseudonymom Maro Scho. Autor si svoju prvotinu nielen sám vydal, ale aj ilustroval. Texty sú zoradené abecedne a pomenované podľa rôznych – zväčša pomerne nevšedných – krstných mien, ako naznačuje už názov zbierky. Hoci Moncmanov debut sotva možno označiť za literárnu udalosť roka, nedá sa jeho textom uprieť schopnosť čitateľa prekvapiť, a to často i veľmi príjemne.Zbierka ako celok sa nesie v znamení provokatívneho rozporu, ktorý sa najsilnejšie prejavuje v ustavičnom balansovaní poviedok medzi archetypom a klišé. Rozprávač akoby sa usiloval o priblíženie k akejsi „praforme“ narácie, blízkej ságam a rozprávkam. Tá miestami pôsobí prirodzene, miestami je však natoľko premrštená, že raz budí dojem absurdnej sebairónie a inokedy zas nezvládnutej ambície. Provokatívnosť tohto vnútorného rozporu teda do istej miery spočíva i v kvalitatívnej nevyváženosti zbierky: zatiaľ čo v tých textoch, ktoré možno označiť za vydarené, čitateľ ocení rozprávačskú uvoľnenosť a jazykovú precíznosť zároveň, v iných sa miska váh neraz preváži a z rozprávačskej uvoľnenosti sa stáva neustrážená prostorekosť, ktorá chvíľami vyúsťuje do poúčaní a prvoplánových zamyslení, čo v rámci literatúry takmer vždy predstavuje rizikový projekt. Moncmanove príbehy sú spravidla príbehmi tragickými, pričom niektoré tragiku vyjadria mrazivo presne, iné ju zveličia až na banálnu úroveň čiernej kroniky.Napriek spomínaným výhradám však debut Všelijaké mená možno označiť za pomerne suverénny. Na mnohých miestach vidieť peknú prácu so štýlom a balansovanie medzi vedomým a nevedomým čitateľa neraz provokuje... Sympatiu vzbudzuje i ľudskosť textov a autorov autentický cit pre utrpenie človeka.