Recenzia
Terézia Ursínyová
08.12.2010

Všetci sme potomkovia Kainovi – Ľuboš Jurík – Synovia Adamovi

Synovia Adamovi

Každý tvoj príbeh je jedno malé puzzle, vysvetľovala Judita. Ty vlastne píšeš puzzle literatúru. Príbeh sám osebe nemá zmysel, je len súčasťou celku, je kúsočkom chaosu, no keď sa ti ho podarí poskladať, môže dať zmysel, môže to byť obraz čohosi, posolstvo, odkaz, môže to byť obraz o našej dobe, svedectvo o človeku, či aspoň svedectvo o tebe, autorovi.“ (s. 331) Juríkov ostatný román je vskutku skladačkou z osudov a príbehov ľudí uplynulého (a trochu aj tohto) storočia.

V razantnom úvode Jurík nezaprel skúseného autora kriminálnych románov: rozprávač chce totiž zabiť svojho najlepšieho priateľa Sula. Postupne však Sula zanechá jeho osudu. A tak viac než napínavý úvod zaujmú v románe príbehové meandre premien spoločnosti, ktoré zobrazuje na osudoch blízkych: rodičov, prarodičov, strýka, bývalej manželky, mileniek a zopár priateľov z Poľnej ulice. Viac než „byť či nebyť“, sa v knihe vynára nástojčivá otázka: ako byť – aby človek nebol iba Kainom, ktorý nivočí a zabíja, udáva, hanobí majetok, užíva rozkoše každého druhu a v tlaku spoločenských síl stráca zmysel bytia? A hoci je autor do konca románu presvedčený, že „všetci sme potomkovia Kainovi“, chtiac-nechtiac hovorí o zmysle bytia, o dvoch možných tvárach človeka – dobrej i zlej a umožní tak polemické úvahy, ktoré rozprávač vedie aj so svojím strýkom, bývalým väzňom komunistického režimu.

Prostredníctvom rozprávačského majstrovstva, pútavosti, stavby dialógov a neustáleho napätia nás Jurík vedie cez osudy sebe blízkych ľudí do päťdesiatych rokov – s hrdelnými procesmi komunistov i nekomunistov, so spomienkami bývalých väzňov v Jáchymove. Ale postavy mu plasticky žijú v čase ďalej aj s rodinnými príhodami, láskami, krivdami i radosťami cez celé roky blúdivého hľadania spravodlivej spoločnosti...

Ľuboš Jurík okorenil román mnohými dráždivými scénami. Bez detailne opísaného sexu sa dnes asi autor nechce zaobísť: tieto časti sú často na hranici pornografie. Zaujímavé je, ako sa rozprávač z proletárskej Poľnej ulice nezaobišiel medzi románovými prarodičmi bez maďarskej šľachtičnej a hazardného hráča. Napriek niektorým podobným poplatnostiam vkusu a bohatej fantázii spisovateľa je dielo najmä dlho očakávaným spoločenským románom o uplynulých desaťročiach. Prihovára sa zvlášť generácii šesťdesiatnikov a starších čitateľov, ktorí na vlastnej koži zažili metamorfózy socializmu s rôznou tvárou. I tou Kainovou. Hoci treba povedať, že ani v tej, ani onej dobe nežijú len potomkovia Kainovi. Aj o Ábeloch sú totiž dejiny ľudstva.