Vyhľadávanie
Ak by ste mali možnosť zistiť dátum svojej smrti, chceli by ste to vedieť? Pokiaľ áno, ako by vám táto informácia mohla zmeniť život?
Píše sa rok 1969 a v jeden dusný júlový deň sa súrodenci Goldovci vyberú za nomádskou vešticou, o ktorej sa dopočuli, že dokáže zákazníkom predpovedať deň ich smrti. Štyri deti, pragmatická Varja, dominantný Daniel, nepokojná Klára a rezervovaný Simon, síce nevedia, či je chýr pravdivý, ale rozhodnú sa to skúsiť. Veštica každému z nich predpovie dátum smrti na deň presne. To, čo sa dozvedia, ich závažne ovplyvní, dokonca natoľko, že sa jeden druhému začnú vzďaľovať. Táto malá informácia o ich životoch sa stane spoločným tajomstvom, ktoré otrasie ich životmi v základoch.
Chloe Benjamin je mladá americká spisovateľka a jej druhý román Nesmrteľní vyvolal za veľkou mlákou obrovskú senzáciu. Veľmi rýchlo sa dostal na zoznam bestsellerov New York Times. Autorka si v románe kladie otázku, čo by sa stalo, keby sme vedeli dátum našej smrti a ako veľmi by nás táto informácia ovplyvnila.
Benjamin román rozdelila do štyroch častí, ktoré spája téma nebezpečného poznania konca. Súrodenci síce vedia, kedy umrú, ale otázne je, ako. Toto je problém, ktorý trápi aj postavy, aj čitateľa. Túžba zistiť, ako sa to všetko skončí, je hnacím motorom diela, žiaľ, aj jediným.
Napriek zaujímavej zápletke autorka čitateľovi vkladá do rúk priemernú knihu balansujúcu na hrane podpriemeru. Namiesto nečakaných zvratov, skĺzava do klišé, vďaka čomu čitateľ dokáže na mnohých miestach predvídať, čo sa stane a ako jednotlivé príbehy skončia.
Ďalším nedostatkom sú postavy. Sú síce povahovo rozdielne a ich životné osudy sú naozaj zaujímavé, avšak nie sú rozvinuté natoľko, aby sa na ne čitateľ naviazal a začalo mu na nich záležať. Cez mnohé udalosti autorka iba preletí. Čitateľ tak má pocit, že nečíta knihu, ale pozerá filmovú montáž. Informácia, ktorú súrodenci získajú na začiatku príbehu, ovplyvňuje ich životy a recipient tento vplyv jasne vidí. Útek Simona a Kláry do San Francisca je priamo motivovaný predpoveďou veštice. Zistili, že ich životy nebudú veľmi dlhé, a tak sa z nich snažia vyťažiť čo najviac. Na tomto mieste, hlavne v prípade Simona, môže čitateľ porozmýšľať, ako by sa jeho život vyvinul, ak by nevedel, kedy zomrie.
Problém s nerozvinutosťou postáv je citeľný najmä v prípade Kláry. Jej smrť je najtragickejšia, avšak čitateľ sa nad ňou ani veľmi nepozastaví, lebo nemal možnosť vytvoriť si k jej postave citový vzťah. Môže za to priveľmi krátky rozsah jednotlivých dejových línií. Autorka nedáva postavám priestor, prirýchlo preletí ich životnými osudmi. Čitateľ chápe, že to, čo sa im deje, je hrozné, nie je mu však dovolené báť sa o ne. Celý text pôsobí dojmom, akoby bol iba monotónne prerozprávaný.
Takýto prístup k postavám by bol ospravedlniteľný v prípade, keby sa autorka pustila do filozofovania o živote a smrti. Avšak to sa nestalo, a tak máme pred sebou text s dobrým nápadom, ale s bezduchou realizáciou. Dej je miestami klišéovitý, niektoré časti autorka zbytočne dramatizuje, konanie niektorých postáv je vyslovene hlúpe a niektoré udalosti sa dejú asi len preto, aby sa niečo dialo.
Chloe Benjamin nemá zlé nápady. Román svojho čitateľa núti sa zamyslieť nad tým, ako by reagoval na takéto závažné zistenie. Napriek tomu Nesmrteľní pravdepodobne nezanechajú v čitateľovi žiadne prevratné dojmy.
Benjamin vytvára zdanie, akoby nevedela, o čom chcela pôvodne písať. Chcela sa zamerať viac na to, ako si jej postavy poradia s nastoleným problémom? Alebo sa pokúsila čitateľa donútiť k zamysleniu? V každom prípade je výsledkom nevyváženým mixom filozofie a rodinnej ságy s dobrým, realizačne zaostávajúcim nápadom.
