Vyhľadávanie
Príručka: Kým nie je neskoro!
Gustáv Murín: Všetko je inak, Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007. Ilustrácie Ján Valter
Skúsenému autorovi Gustávovi Murínovi vyšla pozoruhodná kniha. Zozbieral do nej bohaté množstvo esejí a úvah, ktoré na témy spisovateľ, slovo, médiá, stred Európy a podobne napísal a zväčša už aj pouverejňoval v rôznych periodikách v posledných pätnástich rokoch. Predchádzajúce uverejnenie by nebolo na škodu textu, naopak, prípadná spätná väzba mohla text do knižnej podoby ešte dotvoriť. Chvályhodné je, ako sa autor dlhé roky cielene zaujíma o určitý okruh tém a ako sa s tým šikovne a rozhľadene vyrovnáva. Možno však práve v dlhom časovom období je zakliaty škriatok problému: Téma je živá, vyvíja sa, niektoré údaje sú už prekonané a Murínovi pritom unikajú nutné aktualizácie. Ako príklad uveďme, že súdobý francúzsky ministerský predseda už dávno nie je Alain Juppé, ale Francois Fillon. Medzi nimi sa v rozpätí desiatich rokov vystriedali ešte ďalší traja premiéri. Pritom by stačilo, keby autor pri každej eseji uvádzal vročenie jej vzniku.
Murínovo čítanie je živé, pútavé, šťavnaté. Vie vyhľadávať fakty, pohrať sa s nimi a dospieť k menej tradičným výstupom. Akurát, že niektoré zdroje, ako sú bulvárne časopisy, nie sú práve dôveryhodné. To zbytočne znižuje dôveryhodnosť aj jeho celej práce, ktorá nepochybne bola vytvorená s erudíciou a tvorivou iskrou. Pochopiteľne, sám autor na niektorých miestach nepochopil tvorivé väzby iných autorov či politikum. Ako príklad môže slúžiť jeho jasot zo zrušenia miest puristických jazykových redaktoriek a hoci uvádza, aká neznalosť rodného jazyka vládne v USA, nedá si dve a dve dokopy. Knihy a časopisy, publikácie, ktoré neprešli jazykovou úpravou už aj dnes ježia mnohým priemerným Slovákom chlpy. Alebo sa mu páči, keď mu v reštaurácii ponúknu jedálny lístok s hrôzostrašnými chybami? Viď Cygánske játra!
Murín otvorene kriticky kope do dverí na jednej i druhej strane, nešetrí nikoho v žiadnom literárnom či politickom tábore. Pravdu mal o ňom svojho času V. Mihálik, keď ho nazval šťukou v rybníku. Názory mu nikto neuberá, aj kritika je legitímna, ak si ju dokáže zdôvodniť. Niekedy sa však nevedno prečo prejaví skôr ako bezzubý kapor. Napríklad kritizuje eurobyrokraciu a na druhej strane chváli naše slovenské vymoženosti vrátane ministerského grantového systému. Nechápem, ako môže Murín takto prehadzovať okuliare a tvrdiť, že u nás nebývajú komisie jednostranné, že sú vraj odborné... A to len tak mimochodom počul, že predsedníčka takejto literárnej komisie sa nedávno spytovala, ktože je to ten Ladislav Ťažký!
Napriek tomu treba vyjadriť potešenie z výsledku autorových snáh. Množstvo informácií, ktoré sa mu podarilo zhromaždiť a vhodne skĺbiť, je impozantné i napriek možnej nápomocnosti internetových vyhľadávačov. Nevystupuje len vo forme konštatátora, ale aktívne usmerňuje sled myšlienok, pričom sa čitateľovi svojou presvedčivosťou až trochu vnucuje pod kožu. Polemizovať by sa dalo o angličtine, či je naozaj už v jazyku ukotvená demokratickosť, alebo či je to skôr ich užívateľmi. Pripomeňme, že angličtina nastúpila na dráhu svetovosti pri vzniku USA: len o jeden hlas prevýšila nemčinu!
Všetko je inak považujem za knihu vtipnú, zábavnú, občas až ironickú a zádrapčivú. Vedieť však písať aj o závažnej problematike vtipne a udržať si záujem čitateľa do poslednej strany, to je tiež, a nie hocijaké umenie. Nuž hor sa, mladí autori, za príručkou, ktorá vás trochu preplieska po tvárach, aby ste sa spamätali, kým nie je neskoro!
Michal Schuster
