Vyhľadávanie
Kanadská autorka a ilustrátorka Marianne Dubucová vyštudovala grafický dizajn a neskôr sa stala spisovateľkou pre deti a mládež. Jej knihy boli preložené do viac ako 30 jazykov, za literárno-výtvarnú stránku kníh získala prestížne kanadské ocenenia.
Slovenskí čitatelia jej tvorbu poznajú. Jej obrazové knihy Na vrchol kopca (2019), Vtáčik a lev (2021) alebo Medveď a šepot vetra (2022), ktoré vydal Ikar, spája minimalistický text, dominancia obrazovej zložky a zväčša príbeh o láske a priateľstve, solidárnosti a vzájomnej pomoci či úcte jedného k druhému.
Experiment s formou
Pre autorku je charakteristické experimentovanie s formou. Kniha Nina a Milo: Na rybačke (2023) predstavuje žáner tzv. gamebook, v ktorom sám čitateľ rozhoduje o tom, ako sa príbeh skončí. Môj domček, tvoj domček (2021) alebo Moja škola, tvoja škola (2022) sú obrazovým typom literatúry, resp. knihou hľadaj a nájdi (v anglickom jazyku sa tento typ nazýva wimmelbook). V takejto knihe pokrývajú dvojstránky celostranové ilustrácie znázorňujúce panoramatický výsek krajiny alebo prierez domu s množstvom postáv. Sprievodom k ilustráciám je zväčša krátky text alebo inštrukcia, ako nájsť postavu či predmet. Autorka tvorí aj tzv. wordless books, v ktorých sa narácia zakladá výlučne na výtvarnej stránke. Spojivom všetkých jej príbehov sú antropomorfizované postavy (napr. vtáčik, lev, medveď, zajac, myš, korytnačka), ktoré možno nájsť v každej knihe. V jednom z rozhovorov autorka poznamenala, že so zvieracími postavami sa jej čitatelia dokážu lepšie stotožniť, a to práve pre nezávislosť týchto postáv od kultúrnych alebo rodových aspektov.
Príbeh knihy Máš predsa fantáziu! je koncipovaný ako komiks. Začína sa v lese, v ktorom skupina zvieratiek nájde malé vajíčko (neskôr sa z neho stane vtáčik). Malé vajíčko/vtáčik putuje od zvieratka k zvieratku a dostáva od nich (ako dieťa od svojich rodičov) láskavú opateru. Kým je vtáčik vo vajíčku, myška mu upletie čiapku a prikryje ho dekou, aby mu bolo teplejšie, medveď, keďže veľmi rád cvičí, je pre vtáčika vzorom, ako sa príkladne starať o telo, u zajaca sa naučí jesť to, čo je pre neho dôležité a zároveň mu to chutí. Posledná návšteva u korytnačky je pre vtáčika najzaujímavejšia, pretože v jej dome sa nachádza veľa zvláštnych predmetov (pravdepodobne z rôznych výletov a dobrodružstiev). Ešte fascinujúcejšie sú pre vtáčika jej slová o fantázii, ktoré ho podnietia k vlastnej aktivite, duchovnej premene aj sebarealizácii.
Tento príbeh možno veľmi zjednodušene ponímať ako cestu či spôsob toho, ako môže uspokojovanie jednotlivých základných ľudských potrieb (napr. s ohľadom na Maslowovu hierarchiu potrieb od tých najzákladnejších, fyziologických, potrieb bezpečia, lásky a uznania) viesť k naplneniu tých nehmotných, teda k autonómnosti a sebarealizácii. Po múdrych slovách korytnačky vtáčik dospeje k poznaniu, chce sa osamostatniť, postaví si vlastný domček, vymyslí si vlastnú prezývku a stane sa autonómnym.
Na každého príde rad
Komiks Máš predsa fantáziu! vyšiel v anglickej verzii ako „Everyone gets turn“, čo by sa dalo preložiť ako „Na každého príde rad“. To možno vnímať dvojako, ako príbeh, v ktorom príde na každé zvieratko čas, aby sa o malé vajíčko (neskôr vtáčika) postaralo, zároveň ako čas pre vtáčika neskôr sa osamostatniť. V príbehu sa rieši aj otázka hľadania vlastnej identity. Keď sa vtáčik nazve menom, ktoré sa mu páči, inšpiruje aj ostatné zvieratká k tvorbe vlastnej prezývky. Slovenský ekvivalent názvu knihy Máš predsa fantáziu! odkazuje na potrebu fantázie a predstavivosti pre život a osobný rast.
Ilustrácie v tomto komikse sú veľmi jemné, subtílne. Je to pre využitie jednoduchšieho výtvarného média (ceruza a farbičky v kombinácii s akvarelom), ale aj pre výtvarný štýl ilustrátorky, ktorý charakterizujú jednoduché línie a obrysy tvarov či jemné šrafovanie tieňov. Komiks je vzhľadom na tému aj výtvarné spracovanie vhodný na prezeranie a čítanie pre deti predškolského veku s dospelým. Keďže obsahuje menší počet slov a väčšie písmená, zvládne ho samostatne prečítať aj začínajúci čitateľ. Komiks obsahuje veľa „prázdnych miest”, väčší podiel ilustrácií a minimum textu, čím ponecháva malému čitateľovi väčší priestor na zamýšľanie sa a využitie fantázie. Nenápadne ho vyzýva aj hľadať odpovede na otázky, ktoré sa vynoria počas čítania, ako aj riešiť ďalšie úlohy, napr. tie, ako by mohol príbeh pokračovať ďalej.
