Nick Hornby: Všetky moje lásky

Preklad Milan Gráf

Bratislava, Ikar 2004

Štyridsaťsedemročný Nick Hornby je slovenským čitateľom známy nielen vďaka prekladom románov Ako byť dobrý či Ako na vec, ale aj prostredníctvom filmom, ktoré boli podľa jeho kníh nakrútené. Aj román Všetky moje lásky bol sfilmovaný, adaptácia sa u nás volá Sex, dievčatá, čokoľvek (anglický titul knihy i filmu je High Fidelity). Vo svojich románoch sa Hornby metódou ,,pitevníka” vŕta v psychike svojich postáv, aby odtiaľ postupne vyťahoval na svetlo jednotlivé drobné pravdy, z ktorých si čitateľ môže vyskladať mozaiku o naozajstných ľuďoch dnešného sveta. Román Všetky moje lásky je sondou do partnerských a mileneckých vzťahov hlavnej postavy a rozprávača Roba Fleminga v čase od dospievania do tridsiatich piatich rokov (v polovici deväťdesiatych rokov, keď Hornby tento román písal, boli s hlavnou postavou prakticky rovesníci). Vzťahy analyzuje viac z duševnej než telesnej stránky, sexualite sa venuje oveľa väčšia pozornosť pri opise lások školáckych, a nie dospelých. Rob sa rozhodol bilancovať svoj milostný život vo chvíli, keď stroskotáva ďalší z jeho vzťahov. Opustila ho úspešná právnička Laura. Ako však hovorí Rob hneď v prvých riadkoch románu, nie je to nič mimoriadne, tento rozchod nepatrí medzi “päť najpamätnejších rozchodov v živote, ktoré by si vzal na pustý ostrov”. Svoju bilanciu robí naozaj dôsledne, neváha dokonca navštíviť bývalé priateľky len preto, aby sa ich spýtal, prečo ho nechali.

Rob je majiteľ krachujúcej predajne gramoplatní, ktorá by ho azda uživila, ak by nezamestnával dvoch podobne neúspešných priateľov. Krachujúci obchod a stroskotávajúci vzťah – to je vizitka človeka, ktorý zvyčajne v živote prehráva (kvôli takým, ako je Rob, slovenčina z angličtiny postupne preberá slovo loser). Pre Roba je hudba nielen prácou, ale aj koníčkom, ba až svetonázorom. Je závislý od rockovej a populárnej hudby, ľudí hodnotí podľa albumov v ich zbierkach, nahráva výberové kazety, ktoré sú posolstvom medzi nahrávajúcim a poslucháčom, na spôsob hitparád donekonečna vytvára viac či menej nezmyselné top rebríčky (čohokoľvek).

Rob je dostatočne inteligentný, aby si uvedomoval svoje životné zlyhanie. Čiastočne je naň hrdý, čiastočne sa zaň hanbí. Vo svete, ktorý vyznáva kult úspešných, musí byť jeho cieľavedomé putovanie za neúspechmi sympatické každému, kto aspoň občas prehráva. Rob je už štvrťstoročie fanúšikom najrôznejších žánrov pop music, a tak mu pri analýze doterajších prehier celkom logicky napadne, či práve všetky tie piesne o zlomených srdciach, odmietnutí a bolesti nemali deštruktívny vplyv na jeho osobnosť. Veď niektoré z nich počúval až tristokrát hneď prvý týždeň po ich uvedení. Spoločnosť sa znepokojuje, keď sa deti hrajú so zbraňami a adolescenti sledujú televízne násilie, lenže čo nepretržitý vplyv depresívnej populárnej hudby? Nepochybne aj následkom tohto vplyvu presakuje do sebaironického tónu Robovho monológu sebatrýzeň a pátos. Pomer komického a tragického, banalít a originálnych myšlienok dokázal Hornby aj v tomto románe namiešať tak, aby čitateľovi poskytol dosť zábavy i (prepytujem) podnetov na uvažovanie. Ak sa mu v knihe Ako byť dobrý podarilo vcítiť do psychiky modernej ženy, v tomto prípade je geniálnym glosátorom mužského myslenia. Na začiatku je vždy brilantný postreh zo života, z ktorého autor splieta úvahu, ktorá smeruje k esejistickej definícii určitej roviny vzťahu muža a ženy. V tomto zmysle o Všetkých mojich láskach môžeme hovoriť ako o analyticko-syntetickom románe. Nick Hornby je nielen úspešný spisovateľ (a scenárista), ale aj renomovaný hudobný kritik. V knihe Všetky moje lásky prezentoval svoje encyklopedické vedomosti o pope od Elvisa do polovice deväťdesiatych rokov. Paradoxne však práve tu sú miesta, ktoré nám, nerenomovaným fanúšikom, môžu škrípať. Napríklad svoju bývalú priateľku Sarah opisuje - samozrejme - prostredníctvom jej rebríčka najobľúbenejších interpretov, ktorý tvorili Madness, Eurythmics, Bob Dylan, Joni Mitchell a Bob Marley. Neverím, že človek s takýmto schizofrenickým top 5 môže existovať! A naopak, za katastrofálnu považuje Bob zbierku cédečiek Lauriných priateľov, pretože sa v nej zišli Tina Turner, Billy Joel, Kate Bushová, Pink Floyd, Beatles, Meat Loaf. Ale veď to sú celkom dobrí interpreti... Nuž, vkus je vraj súkromná, nie spoločenská vec, ale človek si predsa len občas trochu zasníva: ako dobre by bolo na zemi, ak by Nick Hornby mal viac fanúšikov ako Britney Spears.

Pavol Rankov