Vyhľadávanie
Arpád Soltész: Hnev
Bratislava: Ikar, 2020
Keď na jeseň 2017 vyšiel debutový román novinára a spisovateľa Arpáda Soltésza Mäso, stal sa jednou z literárnych udalostí roka. Tento „moderný western“ realisticky a s humorným nadhľadom zobrazoval východoslovenské kriminálne prostredie konca deväťdesiatych rokov.
Román s investigatívnym novinárom Palim Schlesingerom v hlavnej úlohe mal prvky kriminálneho trileru, no súčasne tento žáner výrazne presahoval. Kriminalita tu nebola ani tak odchýlkou od normy, skôr alternatívnym a často nevyhnutným spôsobom života. Napriek tomu nešlo o ťaživé ani depresívne čítanie. Práve naopak.
Nasledoval úspešne sfilmovaný román Sviňa, inšpirovaný udalosťami spojenými s vraždou novinára Jána Kuciaka, a obe tieto prózy vyšli s veľkým mediálnym ohlasom vo francúzskom preklade.
Tretí román Arpáda Soltésza Hnev sa vracia k postavám, prostrediu a poetike Mäsa, no jeho dej je situovaný do Košíc o niekoľko rokov skôr, čiže do polovice deväťdesiatych rokov – do obdobia divokých privatizácií, neobmedzeného fungovania mafie, skorumpovanej polície a najmä hlavnej organizátorky kriminálneho biznisu – Slovenskej informačnej služby.
Nadčasovosť Soltészovej témy spočíva najmä v zobrazení absencie práva a spravodlivosti z perspektívy obyčajného človeka. Privatizérskemu klanu Šipošovcov – majiteľom najväčšieho podniku v meste – je, naopak, povolené takmer všetko. Majú v rukách políciu, mafiu, súdy a čiastočne aj médiá. Ich jedinou povinnosťou je odviesť dohodnutú províziu z tunelovania predsedovi vládnuceho politického hnutia.
Arpád Soltész preukazuje dôkladnú znalosť (miestneho) kriminálneho prostredia – od košickej mafiánskej skupiny Bandiho Farkaša, cigánskych priekupníkov Roštášovcov, kosovských Albáncov a Srbov, úplatných policajtov a sudcov, cez vlastné záujmy sledujúcich SIS-károv až po výkonné vládne zoskupenie.
Román Hnev potvrdzuje výnimočnosť Soltészovho štýlu, spájajúceho nadhľad dobre informovaného novinára s talentom rozprávača silných príbehov. Systém fungovania mocenských štruktúr štátu vníma z vtáčej perspektívy, no súčasne zachytáva pestrý mikrosvet ulice. Katalyzátorom je špecifický cynický humor, ktorého je však v Hneve v porovnaní s Mäsom o niečo menej.
Hnev je rozdelený podľa románových protagonistov na štyri časti – Moly, Miki, Bandi a Šlezi. Moly je mladý policajt, ktorý sa nechce podriadiť skorumpovanému systému a stane sa ľahkou obeťou mafiána Bandiho. Jeho partner – nadporučík Miki Miko si je vedomý, že ak chce prežiť, musí hrať minimálne dvakrát tvrdšie, bezohľadnejšie, no aj prefíkanejšie ako jeho protivníci, keďže „v súboji s falošnými hráčmi vyhráva ten, kto najlepšie podvádza“. K tomu patria intrigy, únosy, vydieranie a vraždy. Nehovoriac o pomoci „mocných kmotrov“. V tomto prípade najmä Mikovho mentora – bývalého policajta, ktorý prešiel na druhú stranu.
Za postavou šéfa košického mafiánskeho gangu Bandiho Farkaša, ako aj za ďalšími postavami, sa dajú ľahko odčítať reálne kriminálne inšpirácie z deväťdesiatych rokov, ktoré Arpád Soltész ako bývalý investigatívny novinár dôverne pozná. Románová fikcia mu však otvorila nové možnosti.
Vyhýba sa moralizovaniu ani svoje postavy nesúdi. Zachováva si od nich odstup, no už v úvodnom venovaní jasne naznačuje svoj postoj k relativizovaniu etických hodnôt v mene boja proti väčšiemu zlu. Svoj román venuje„všetkým, ktorí blúdia po ceste dláždenej dobrými úmyslami. Nech nám na ňu večne svietia plamene pekelné.“
Špecifický jazyk postáv je kombináciou východoslovenského nárečia, hovorového slangu a zločineckého argotu. Autor však ani tu príliš „netlačí na pílu“ drsných expresívnych výrazov. Slovné spojenia, ktoré postavy používajú, vychádzajú z reality, no súčasne ponúkajú veľkú mieru autorskej literárnej štylizácie.
Hnev je v porovnaní s dvoma predchádzajúcimi románmi lineárnejší a uhladenejší. Chýba mu však výraznejší príbehový oblúk, ktorý by spojil a vypointoval množstvo epizodických motívov. Navyše, k vyvrcholeniu dochádza už v tretej časti a záverečná kapitola venovaná novinárovi Šlezimu na mňa pôsobila ako trochu zdĺhavý epilóg. Síce s pointou, ale bez napätia.
Absenciu pevnejšej románovej kompozície kompenzuje autor originálnym a komplexným zobrazením cynického sveta „vtedy na východe“, v ktorom sa toho aj dnes deje viac ako dosť.
