Vtipná knižka o babke, čo pečie básne

Bratislava, Mladé letá 2003

Ilustrácie Svetozár Mydlo

Najnovšia knižka veršov pre deti, ktorú napísala skúsená ,,dvojdomá” autorka Dagmar Wagnerová, nesie charakteristické znaky jej predchádzajúcej poetickej tvorby určenej najmladšej generácii. Wagnerovej texty sú aj v tomto prípade lyrické, no zároveň kritické, zohľadňujúce špecifiká detského čitateľa, sú úsmevné, no zároveň nabádajú k zamysleniu, k nastoľovaniu otázok a hľadaniu odpovedí na ne.

Sympatická, čitateľsky príťažlivá je kompozícia tejto vtipne nazvanej knižky, v úvodnej básničke ponúka autorka detskému čitateľovi partnerský vzťah, aktívnu spolutvorbu, ale formou nenápadnej výzvy kladie aj určité podmienky na svojho budúceho čitateľa. Záverečná básnička Básničková babka naväzuje na úvod a zároveň ho vtipnou pointou o babke, ktorá ,,pečie básne denne” (básne, čo ,,nie sú na zjedenie”) presahuje, dáva počiatočnému i ďalším textom ešte dodatočný význam.

Vo Wagnerovej textoch prebleskuje humor, duchaplnosť a vtip, úsmevnosť, ktorá často prechádza až do irónie nastavujúcej kritické zrkadielko negatívnym javov nášho súčasného života. Dôležité je, že autorka to všetko robí na úrovni, ktorá je primeraná detskej chápavosti, neodrádza zbytočnou prekomplikovanosťou, no na druhej strane stimuluje k samostatnému videniu sveta. Je to knižka láskavá, ľudská, citová, no nie sentimentálna, autorka svojho budúceho čitateľa neušetrí ani pred objavmi takých (žiaľ, aktuálnych) javov, ako je bezdomovstvo, nezamestnanosť, pobyt na podpore, chudoba, prichádzanie na mizinu, či krádeže, ,,tunelovanie” bánk a podobne. Na mušku si berie ,,misskový” či mobilový ošiaľ, skrátka: neponúka dieťaťu idealizovaný obraz reality, ale s jemne ironizujúcim úsmevom ho oboznamuje s viacerými jej negatívnymi či nejednoznačnými stránkami. Autorka sa hrá s čitateľovou fantáziou, hrá sa s jazykom, napríklad keď v peknej, výrečnej alúzii na Podjavorinskej ,,Čin - čin” necháva vysloviť vrabčiu manželku dnes takú aktuálnu otázku ,,Čím si, čím?” - ako totiž vysvitne, táto manželka otázkou smeruje k tomu, že ,,koľko máš bohatstva” - to povýšila (nielen) moderná vrabčica na hlavné kritérium vzťahu, na hlavnú hodnotu svojho partnera. Vo vydarenej Slepačej misske, ale aj v Jazykových detektívoch, v Ťave v zooparku, v básničke o Viere, čo sa poneviera a ďalších veršovaných textoch autorka ponúka detskému recipientovi primerané slovné hračky, tieto hry v jazyku a s jazykom sú dobrou pozvánkou do objavného hľadania slovných kombinácií, skladačiek, objavovania novovznikajúcich významov. Myslím si, že najmä v dnešnej až priveľmi jednostranne ,,vizualizovanej” dobe treba prilákať dieťa do ríše slova, učiť ho láske a úcte k nemu.

Úroveň básničiek v knižke je vyvážená - texty sú inteligentne vtipné, úsmevné, zároveň, ako som už naznačila, aj nenásilne poúčajúce či, to pokladám za ešte dôležitejšie, vedúce k premýšľaniu.

Etela Farkašová