Recenzia
11.04.2005

Výber I. Výber II. - Ján Hrušovský - Starý dobrý Hrušovský

Starý dobrý Hrušovský

Starý dobrý Hrušovský

Ján Hrušovský: Výber I. Výber II.

Bratislava, Slovenský Tatran 2004

Vybral a zostavil Tomáš Horváth

  Prvú knihu dvojzväzkového výberu z diela Jána Hrušovského otvára biografická štúdia Jána Bábika. Okrem iného sa z nej dozvedáme, že ani Hrušovský neodolal zvodom kolaborácie s politickou mocou. V období vojnovej Slovenskej republiky bol šéfredaktorom Slovenskej politiky, redaktorom Gardistu a pracovníkom Úradu propagandy (šéfoval mu Tido Gašpar). Hrušovský teda patrí do početnej skupiny slovenských prozaikov a básnikov, ktorých dielo stojí za to čítať, avšak hodnotiť ho treba mimo kontextu ich životných osudov. Pre Jána Hrušovského to dokonca platí viac ako pre kohokoľvek iného. Už prvé zbierky jeho próz totiž dodnes patria k tomu najlepšiemu, čo v slovenskej literatúre vzniklo.

  V dobe, keď sa slovenská literatúra pohybovala medzi ornamentálnou idealizáciou slovenského človeka a plačom nad jeho sociálnym postavením, prišiel Ján Hrušovský s poviedkami vskutku kozmopolitnými. Odohrávajú sa v exotickom zahraničí, zaoberajú sa univerzálnymi ľudskými problémami, a hoci z nich vanie sentimentálno-depresívna atmosféra medzivojnovej Európy, nebazírujú na opise skutočného života, ale otvárajú sa fantastickému a nevysvetliteľnému. Hrušovského dielo z tohto obdobia prevyšovalo a dodnes prevyšuje bežný štandard slovenskej prózy. Predstavuje autentický variant expresionizmu, ktorý vtedy v literatúre strednej Európy dominoval. V Hrušovského prózach ide protagonistom väčšinou o život a ich vyhliadky nie sú dobré, pretože sa dostali do konfliktu s vlastným osudom. Mníška, ktorá podľahne volaniu svojej telesnosti, mrzák túžiaci po zdravých končatinách, či dôstojník snažiaci sa pokoriť krásnu ženu, to sú ľudia, ktorí nedokážu odolať fatálnemu pokušeniu. V kontexte Hrušovského aktivít z rokov slovenského štátu sú predsa len zaujímavé dva zaradené texty. V dvadsiatych rokoch napísal poviedku Žid, v ktorej sa síce konverzujúci ľudia pri hodnotení vpádu maďarských boľševikov na Slovensko zhodnú, že vešať bolo treba, ale vzápätí sa dozvieme, ako československí vojaci obesili nevinného človeka len preto, lebo bol „židák smradľavý“. Autor nevynáša žiadne súdy, ale je jasné, aký je jeho názor. V poviedke Iba pár kvapák krvi – a jednako... publikovanej o polstoročie neskôr opisuje vzťah dvoch bývalých priateľov, ktorí počas druhej svetovej vojny stoja proti sebe, pretože jeden z nich má pár kvapiek krvi nemeckej a druhý židovskej. V tejto poviedke Hrušovský morálne súdy vynáša, no vyznievajú ako povrchná „socialistická“ publicistika. Súčasťou druhého zväzku výberu je spolu s ďalšími prózami aj Hrušovského fantasticko-kriminálny román Prízrak, ktorý pôvodne vychádzal na pokračovanie. Ako o tomto texte píše v záverečnej štúdii aj zostavovateľ Tomáš Horváth, dnešný čitateľ sa „milo pobaví“ na tom, čo čítali jeho starí rodičia. Naozaj, text je, najmä s ohľadom na svoj žáner, neuveriteľne retardujúci a naivný. Dobu ilustruje aj jazyk textov. Dva zväzky Hrušovského výberu neboli prispôsobené súčasnému štandardu slovenčiny, preto sa môže stať, že Hrušovského prózy bude čitateľ vnímať ako čosi už zastaralé a neživé, napríklad v porovnaní s prekladmi diel inonárodných literatúr napísaných v tom istom období. Domnievam sa, že samotný Ján Hrušovský, ktorý do slovenskej literatúry priniesol v dvadsiatych rokoch naozaj moderného ducha, by prispôsobenie svojho diela uvítal. Veď v minulosti to aj sám urobil. Roku 1923 vyšla jeho zbierka Pompiliova Madonna, no z názvu vydania z roku 1956 zdvojené písmeno n už vypadlo. Rovnako sa v ďalšom vydaní tejto zbierky z roku 1966 „so súhlasom autora“ menil pravopis, slovosled, štylistika i frazeológia.

  Ján Hrušovský bol v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia veľkým prínosom pre slovenskú literatúru. Dvojzväzkové vydanie výberu z jeho próz vo vydavateľstve Slovenský Tatran potvrdzuje, že čítať Hrušovského bude poučné, zábavné a inšpirujúce aj v budúcnosti.

Pavol Rankov