Vybrané kapitoly z translatológie I. - Vladimír Biloveský – Martin Djovčoš

Banská Bystrica, Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela 2010

V posledných desaťročiach zažívame boom translatológie – jedného z najmladších odborov filologických vied. Jej rozmach nepochybne súvisí s prudkým nárastom integrácie a nevyhnutnosťou zintenzívnenej komunikácie vo svete, ktorý sa nám zmenil na globálnu dedinu. Predpokladom sprístupnenia a možnosti maximálneho využitia inojazyčných informačných zdrojov je kvalitná vysokoškolská príprava prekladateľov a tlmočníkov. Preto treba kladne hodnotiť publikácie pre študentov problémovo zamerané na mnohoaspektové pohľady na jednotlivé záležitosti ich disciplíny, ako aj – s filozofickým odstupom – na vymedzenie vedného odboru.

Študentom translatológie a ich pedagógom sa dostáva do rúk prvá časť Vybraných kapitol z translatológie I., ktorú zostavila a úvodmi, medailónmi autorov, úlohami a zoznamom ďalšej študijnej literatúry opatrila dvojica Vladimír Biloveský – Martin Djovčoš. Skriptá poskytujú výber kľúčových textov teoretického myslenia o preklade a translatológii za posledné polstoročie od svetových i slovenských teoretikov i praktikov prekladu. Ťažiskovou témou je vymedzenie základných pojmov tohto odboru v štúdiách Jamesa S. Holmesa, Romana Jakobsona, Rogera T. Bella a Jany Rakšányiovej; dejiny disciplíny sú spracované v statiach Susan Bassnetovej, Jána Ferenčíka a Jany Rakšányiovej; diskusie o ekvivalencii v preklade ako o jednom zo základných kritérií hodnotenia translátu sú spojené s menami Johna C. Catforda, Eugena Nidu a Jána Vilikovského.

Menším nedostatkom, no – paradoxne – zároveň aj výhodou publikácie je, že inojazyčné (napospol anglické) štúdie autori ponechávajú v origináli, čo – zrejme nezámerne – názorne ilustruje potrebu prekladu pre percipientov neovládajúcich cudzí jazyk a značne limituje množstvo potenciálnych percipientov na anglistov a profesionálov „vybavených“ akademickou angličtinou. No to, že skriptá ponúkajú autentický materiál, umožňuje študentom kvalitne sa zorientovať aj v anglickej translatologickej terminológii. Ideálnym riešením, spájajúcim obe výhody, by azda mohlo byť dvojjazyčné vydanie, ktoré by bolo nielen jazykovo prístupné všetkým slovenským translatológom a záujemcom o translatológiu a študentom by umožňovalo osvojiť si anglickú translatologickú terminológiu, no ktoré by tiež propagovalo zistenia a závery slovenského myslenia o preklade v zahraničí. Možno dúfať, že autori k takejto alternatíve v budúcnosti pristúpia – azda už v očakávanej druhej časti učebných textov zameranej na proces prekladu, prekladateľovu osobnosť a recepciu translátu.